Venované tebe.
Nie je to tak dávno, čo som ťa nenávidela. Dala som ti rôzne prezývky a vôbec som sa nesprávala „dospelo“ .
Bolo to odo mňa detinské, no je to za mnou.
Mala som na to dôvod ťa nenávidieť?
Možno áno a možno aj nie.
Je veľa uhlov pohľadu a sú tri verzie tohto príbehu: moja, tvoja, jeho.
Mala som v hlave veľa otázok .
Čo máš ty a ja nie?
V čom si lepšia ako ja?
Prečo?
unsplash.com
No prišiel deň a ja som sa rozhodla, že už ťa nechcem nenávidieť, mať hnev, možno ty za to vôbec nemôžeš. A pravdou je, že nemohla si ani vtedy.
Dlho som sa skúšala odhodlať, že ti napíšem, len nikdy som nemala pocit, že teraz je ten správny čas.
A potom som ti napísala.
Spravila som rozumné rozhodnutie.
Pozvala som ťa na kávu.
Stretli sme sa, ale chcelo to veľa odvahy.
unsplash.com
Myslela som si, že ma budeš nenávidieť, ale z teba „sršal“ rešpekt.
Rešpekt ku mne ako k osobe.
Stále si pamätám slová, ktoré si povedala, asi to bolo niečo, prečo som sa rozhodla nebyť proti tebe, ale byť s tebou.
unsplash.com
Zasmiali sme sa ako kamarátky.
Na konci som ti podala ruku a povedala som ti, že ak budeš potrebovať niečo, som tu pre teba.
Aj keby sme mali ísť len na nákupy.
Požičať šaty či opätky na ples.
Spraviť nejaké fotky na vizitku do práce alebo sa len tak porozprávať o tom, ako ide život a čo nové.
Držím s tebou, nie proti tebe!
Si jedna skvelá a úprimná žena!
…ďakujem Ti, že si mi dala šancu sa ospravedlniť.
…ďakujem Ti, že si mi odpustila.
Vážim si to!
…a preto ťa neberiem ako niekoho, kto mi ukradol šťastie.
„Pravdou je, že šťastie sa ukradnúť nedá. Vždy samo príde a odíde“-anonym
