Keď sa niečo skončí, tak je to už vraj uzavretá kapitola. Možno som blázon, no ja stále verím, že za tou našou to ešte nebola posledná bodka. V hĺbke svojej duše túžim po tom, aby sa bodka premenila na čiarku a náš príbeh ešte pokračoval. Možno len potrebujeme viac času na to, aby sme sa znova našli. Hovoria mi, že by som mala, no ja neviem zabudnúť. Nemôžem si pomôcť.
Je to zvláštne, ako sa vedia veci zmeniť zo dňa na deň. V jeden večer sa prechádzame ruka v ruke parkom, no na ten druhý plačem do vankúša, pretože viem, že sa to už nezopakuje. Naozaj? Nie je žiadna šanca?
Boli sme dobrý pár. Milovali sme sa. Ale nedokázali sme sa vysporiadať s prekážkami, ktoré nám vošli do cesty. Je to znamenie, že sme si neboli súdení, alebo že toto ešte nebol ten pravý čas pre nás?
Na tvoje nežné dotyky nedokážem zabudnúť
Museli sme to spraviť, inak by sme sa začali nenávidieť. Dali sme si zbohom, aj keď to nebolo ľahké, no nevedeli sme nájsť cestu, po ktorej by sme mohli kráčať obaja. A tak nebolo inej voľby.
Viem, že ma máš stále rád, tak, ako aj ja teba. Ale inak to nešlo. Teraz si tvoríme vlastné svety, no keď večer zaspávam, premýšľam nad tým, či sa nám tie svety ešte niekedy prepoja. Verím, že sme len potrebovali pauzu na vlastné životy.
Uvedomujem si, že už nie sme spolu, no neviem na teba zabudnúť. Na tvoje dotyky, objatia, úsmevy, rady, vrásky, vtipy, na všetko, čo ťa robilo pre mňa dokonalým. Prečo sme sa nevedeli doplniť a namiesto toho sme začali tie vojny? To nám nik nepovie, asi to tak malo byť. Veď láska je vraj občas ako vojna. A my sme jej padli za obeť.
Netuším, či to cítiš rovnako. Netuším, či mám ešte v tvojom srdci miesto. Ani to, či by si nám dal ešte šancu. No viem, že v mojej duši stále žije nádej.
Prejde čas, my sa toho naučíme viac a znova sa stretneme. Ako dvaja vyzretí ľudia, ktorí sa do seba znova zamilujú. Ale vtedy už budeme presne vedieť, ako tie životné prekážky preskočiť. A najmä, spolu.
