Veľká noc a povery: Čomu sa radšej vyhnúť a čo ti podľa tradícií prinesie šťastie
Lifestyle
Veľká noc na Slovensku nie je iba o čokoládových vajíčkach či zajacoch, korbáčoch a alkohole. Mnohé regióny dodnes dodržiavajú silné ľudové zvyky, ktoré sa viažu na každý deň tohto sviatočného obdobia.
V minulosti boli povery brané veľmi vážne. A hoci dnes sa na ne mnohí pozerajú s nadhľadom, stále v nich cítiť istú symboliku a pokoj.
Veľká noc a povery, ktoré sa s ňou spájajú
Veľký piatok: Najtichší a najposvätnejší deň
Na Veľký piatok sa nekonali svadby ani oslavy. Domácnosti mali zostať tiché a bez ťažkej práce – neperie sa, nežehlí, neupratuje. Nesmelo sa ani variť alebo šiť – prepichovanie ihlou sa považovalo za urážku utrpenia Krista.
Ľudia vstávali skoro a chodievali k potoku umyť si tvár, aby sa očistili od chorôb. V niektorých regiónoch verili, že ak sa v tento deň vyhrabe jama v zemi, môže sa v nej objaviť poklad.
Stromy štepené na Veľký piatok vraj prinášali najlepšiu úrodu. Taktiež zvieratá sa niekde zámerne značili v tento deň, pretože sa verilo, že cítia menej bolesti a rany sa im rýchlejšie zahoja.
Neodporúčalo sa ani hlasité smiechy či hádky – všetko malo prebiehať v tichosti a úcte.
Biela sobota: Oheň a ochrana
V sobotu sa konečne mohla zapáliť pec a pripravovali sa jedlá na Veľkonočnú nedeľu. Zároveň sa pálili zvyšky z domova – napríklad staré metly či výzdoba, aby sa z domu vyhnalo všetko zlé. V mnohých obciach sa zvykol zapaľovať nový „živý“ oheň, ktorý sa priniesol domov ako ochranný symbol.
Verilo sa, že umývanie sa vo vode po prvom zazvonení zvonov zabezpečí zdravie a odstráni z tela všetku negativitu.
Čomu sa vyhnúť? Neodporúčalo sa robiť hádky, búchať dverami ani kričať – pokoj mal vládnuť nielen v domácnosti, ale aj medzi ľuďmi.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane.