Láska má mnoho tvárí a dokáže byť prevtelená do toľkých podôb, že sa to nedá ani spočítať. Hovoríme im vzťahy. Každý jeden z nich, aj keď sú ich na svete milióny, je úplne iný, no zároveň všetky spája predsa len niečo spoločné. A to sen o tom, že budú trvať už navždy. Že sa rozprávka plná šťastných kapitol nikdy neskončí. Tak, ako to býva v našich obľúbených rozprávkach.
Kým nám zazvoní posledný zvonec, chceme vedieť, že sme mali po boku niekoho, s kým život nebol tak zložitý, aj keď v ňom bolo mnoho prekážok. Chceme vedieť, že sme našli to, čomu sa hovorí skutočná láska. Taká, ktorá tu pre nás bola naozaj v dobrom aj v zlom, a neboli to iba prázdne slová, s ktorými niekto súhlasil pri oltári.
Niekomu záleží na dôvere, inému na fyzických prejavoch náklonnosti, ďalšiemu stačí vidieť činy namiesto slov. Jeden potrebuje zažívať dobrodružstvá, druhý chce cítiť teplo pokoja a domácej pohody.
Sú páry, ktoré sa hádajú, aby im bolo lepšie, páry, ktoré spoločne bojujú so svetom, ale aj také, ktoré si svoje pocity pred svetom strážia. Všetkých však spája to jedno.
To, čo môžeme nazvať vierou v spoločnú budúcnosť. To, čo môžeme označiť za pevné a nerozlučiteľné. To, na čom na tomto svete najviac záleží. Nie sú to peniaze, sláva ani moc. Je to vnímanie toho, že milujeme a sme milovaní. Byť si istý človekom po našom boku tak, že by sme mu mohli pokojne zveriť vlastný život do rúk s vedomím, že by nás nikdy nezradil.
V jednej piesni sa spieva, že človeku je vtedy dobre, keď sa má o koho oprieť. A každý z nás by takého človeka mal stretnúť. Niekoho, s kým sa bude môcť otvorene rozprávať, smiať, vášnivo milovať, ale aj hádať, ak to bude potrebné. Niekoho, koho budeme mať radi, aj keď nás niektoré jeho vlastnosti budú vedieť poriadne vytočiť. Ale bude to stáť za to.
Asi sa zhodneme, že toto je naozaj to, po čom túžia všetci, aj napriek tomu, že má každý z nás na očiach iné okuliare. Pretože nájsť v láske šťastie, to už neprekoná nič.
