Môže sa niečo skončiť bez toho, aby sa to ukončilo? Zdá sa to ako hlúpa filozofická otázka, no naozaj si ju kladiem. Myslela som si totiž, že ak sa nejaký vzťah končí, tí dvaja si to povedia a rozlúčia sa. V dobrom či zlom. Ty si však nepovedal jediné slovo a zmizol si z môjho života ako duch.
Ako je možné, že si ma opustil, keď si nepovedal zbohom? Ako je možné, že ma jeden deň držíš za ruku, bozkávaš na pery a na ten druhý neodpovedáš na telefonát? Vyhýbaš sa mi tak šikovne, že by ti to mohol nejeden tajný agent závidieť. Mal si to premyslené vopred? Nemáš odvahu pozrieť sa mi do očí a povedať pravdu? Mám milión otázok, pretože nerozumiem tomu, čo sa to stalo.
Som hlúpa či naivná? Alebo ma pobláznili romantické filmy? Myslím, že nie. Jednoducho je podľa mňa iba správne povedať človeku priamo, čo cítiš, aj keď necítiš nič. Nie je azda lepšie vedieť na čom som, ako si každý deň lámať hlavu nad tým, čo sa to sakra stalo?
Keby si mi len to zbohom povedal. Keby si ho len povedal, ušetril by si mi toľko prebdených nocí. Toľko otázok, sĺz, trápenia sa. Proste by som vedela, že ma viac nemiluješ. Bolelo by to, ale mala by som odpoveď. Vedela by som, že je to koniec a nečakala viac na to, kedy prídeš.
Je tak ťažké povedať je koniec? Zrejme áno, inak by si tak zbabelo neutiekol.
