Nikdy predtým som sa nerozišla s niekým, kto ma miloval viac, než ja jeho. Vždy to bolo skôr naopak. On mi lámal srdce, aj keď bolo plné lásky.
Opustiť niekoho, kto ma miluje, nebolo také ťažké, ako bolo ťažké dostať sa sem. Do vyrovnanej podoby a nemať negatívne myšlienky. Opustiť niekoho, koho ty už nemiluješ, ale on teba áno, je jednoduchšie, ako zamilovať sa do niekoho, kto ťa nenávidí.
Nikdy predtým som sa tak vo vzťahu necítila. Áno, vedela som, že ma miluje, ale nedával mi to najavo. Ja som potrebovala pozornosť a niekoho, kto by sa o mňa zaujímal, aj keď je zaneprázdnený. Nepotrebovala som niekoho, kto mi chladne odpisoval na správy a raz do mesiaca so mnou išiel von.
Videla som jeho lásku vo veciach, ktoré robil, avšak necítila som ju. Necítila som nič, vďaka čomu by som mala chuť zostať. Vďaka čomu by som vedela, že to s ním stojí za to, aj keď sme úplne odlišní. Opustiť ho nebolo ťažké, ťažké bolo vysporiadať sa s následkami, ktoré prišli potom.
Hádky, výčitky, pesimistické myšlienky, stres a úzkosť.
Veľmi dlho som myslela na to, čo robí. Aké je to, keď musíš žiť so spomienkami na osobu, ktorú ešte miluješ? Aké je to, keď je občas sebeckosť viac, než láska?
Musela som sa zachrániť, pretože by som skončila v toxickom vzťahu. Skončila by som vo vzťahu, kde by som sa čím ďalej, tým viac necítila milovaná. Keď sa rozídeš s niekým, kto ťa miluje, cítiš zmiešané pocity. Na jednej strane vieš, že to bolo dobré rozhodnutie, no na druhej strane cítiš, že to nebolo fér.
Vieš, že ty si mu dala celé srdce, rovnako ako on tebe, avšak malý kúsok si nikdy nemala. A trápila by si sa ďalej, keby si to prehliadala a nič s tým nerobila.
