Každý z nás súdi, to si mu­síme pri­znať. Ro­bím to ja, ro­bíš to ty, ro­bia to ľu­dia na vô­kol, no je na čase s tým skon­co­vať. Možno to ro­bíme ne­dob­ro­voľne, s tým že si túto chybu ani ne­uve­do­mu­jeme, ale z času na čas sa stane, že sú­dime dob­ro­voľne, no ne­prá­vom.

tum­blr.com
Asi naj­čas­tej­šou for­mou sú­de­nia, s kto­rou sa stre­tá­vame je tá, kedy člo­veka okam­žite od­sú­dime. Len ho stret­neme na ulici, či ho nie­kto s na­šich pria­te­ľov pri­ve­die v so­botu ve­čer do klubu a už len pri po­hľade na neho sme ho od­sú­dili. Je to ne­známy člo­vek. Ľud­ská by­tosť, tak ako my. Osoba, o kto­rej ne­vieme nič, no predsa sme sa roz­hodli ne­spria­te­liť sa s ňou. Ne­vieme čo pre­žíva, čo sa práve odo­hráva v jej ži­vote, či práve ne­pre­žíva ne­jaký ťažký boj, v kto­rom po­tre­buje práve po­moc od nie­koho blíz­keho, možno sa tvári šťastne, se­ba­ve­domo, ale nie vždy tomu tak aj je.
Ne­ub­lí­žila nám, ne­po­hrdla nami, ne­uro­bila nič zlé, predsa sme ju od­sú­dili. Prečo to stále ro­bíme? Na­ozaj ne­viem. Prečo au­to­ma­tický za­čneme sú­diť dievča, ktoré nám „pre­bralo“ pria­teľa? Za­čneme ho urá­žať, ne­ná­vi­dieť, po­ni­žo­vať, ale ani na chvíľu nás ne­na­padne, že je v ce­lej tejto si­tu­ácií ne­vinne. V pr­vom rade je chyba v tom mu­žovi. Stále si sto­jím za ná­zo­rom “ pravý chlap sa ukrad­núť nedá“, lenže čo ak to je tak, že proste obaja prišli ča­som na to, že to bez seba ne­z­vlá­dajú, že sa ľú­bia, že chcú byť spolu. Ni­kto z nich nech­cel ub­lí­žiť svo­jim blíz­kym, ni­kto nech­cel ni­koho pod­viesť, skla­mať, či nie­komu ub­lí­žiť, ale proste nech­cel ísť ani iným sme­rom, proti svojmu srdcu. Na­ozaj sa môže stať že práve títo dvaja si budú sú­dení a vy­drží im to na celý ži­vot. No prvé čo au­to­ma­ticky uro­bíme je, že za­čneme sú­diť. Je jedno či to bude dnes, o rok, či o de­sať, stále bu­deme to dievča vi­dieť ako tú chu­deru, ktorá nám pre­brala pria­teľa, cez to že už v tej dobe môže byť vy­datá a matka dvoch krás­nych deti. Ne­uro­bila predsa nič zlé, kľudne sa mohla celé me­siace sna­žiť odo­lať tejto láske, my ne­vieme čo za tým bolo, no ve­dieť to ani nech­ceme, rad­šej si do­mys­líme ti­sícky dô­vo­dov o tom aká bez­citná je a do­okola sú­dime.
Ale na­ozaj by sme s tým mali skon­co­vať, mali by sme pre­stať sú­diť chyby iných ľudí, predsa ne­vieme čo za tým bolo, možno ani ne­mali na vý­ber. Mali by sme pre­stať vní­mať ich mi­nu­losť, no a za­čať ak­cep­to­vať prí­tom­nosť, ktorú práve ži­jeme, predsa sta­rým sme­rom sa už nik ne­po­berá. Mali by sme pre­stať sú­diť, od­su­dzo­vať, kriv­diť, do­mýš­ľať si, práve te­raz je ten najv­hod­nejší čas s tým všet­kým skon­co­vať! Ja chcem rad­šej svoju sta­robu pre­žiť tým, že bu­dem spo­mí­nať na ne­za­bud­nu­teľné zá­žitky, s ko­pou ľudí, ako to, že si bu­dem na prs­toch po­čí­tať osoby, ktoré som ne­zná­šala, či po­su­dzo­vala. Každý z nás má na vý­ber, ja len dú­fam, že si vy­be­rieš tú správnu cestu.

Komentáre