Keď som bola malá a dospievala som, mala som určité zásady, proti ktorým by som v živote nešla.
Mala som prvé lásky a ich konce som vnímala ako začiatok niečoho nového. Bolo to smutné, no nikdy to nebola tragédia. Pretože som vedela, že za každými zatvorenými dverami sa otvoria tie ďalšie. A ak má byť ešte niekedy ten dotyčný v mojom živote, tak bude mať záujem bojovať a vráti sa, iba ak mu to ja dovolím a za cenu, akú si ja poviem.
Vždy som verila v dobro ľudí. Že každý, kto príde do môjho života doň vstúpi s tým najlepším úmyslom. A rovnako tak som verila, že to tak bude aj s mužmi. Že nebude taký, ktorý bude len brať, ale vždy bude aj dávať a misky váh bude denno-denne vyrovnávať svojím snažením a budovaním svojej spoločnej budúcnosti.
No zistila som, že opak je pravdou.
Svet nie je plných tých, ktorí sú tu pre Vás. Ale plný tých, ktorí tu pre Vás nie sú a nikdy nebudú.
Po skúsenosti, ktorá sa dá nazývať trpkou som pochopila, že ani o deň dlhšie by som viac nemeškala so svojim rozhodnutím vystúpiť zo vzťahu s človekom, pri ktorom som sa ja sama necítila dobre.
Zistila som tiež, že mám právo na svoje emócie a na svoje pocity. Že sa nemusím vždy a za všetko dookola ospravedlňovať a cítiť sa vinná za každé jedno rozhodnutie, ktoré v živote urobím, aj keď nebude správne. Že mám právo byť šťastná rovnako tak ako nešťastná.
Jednoducho, že je v poriadku odísť zo vzťahu, kde sa necítim byť plne šťastnou a milovanou. Bez pocitu viny a bez pocitu, že by som tomu druhému skutočne ublížila.
Vždy môžem odísť. S rešpektom a úctou k druhému človeku, no najmä predovšetkým k samej sebe.
Láska je predovšetkým rozhodnutie, či budete druhého človeka slobodne milovať. A toto rozhodnutie robíte každý deň. Pretože každý jeden deň môže byť vaším novým začiatkom. Minulosť už nezmeníte no budúcnosť áno.
Láska dáva. Nie je sebecká a myslí na druhého viac ako na seba.
Pri každom rozhodnutí milovať toho druhého si treba uvedomovať aj svoju vlastnú cenu. Treba si vážiť samú seba a byť hrdá na to, kým ste. A veriť svojej ženskej intuícii.
Naučila som sa o čom je láska. Lásku by som dala už iba človeku, ktorý si ma bude vážiť a ctiť takú, aká som. Tomu, ktorý ma bude podporovať v snahe ísť za svojimi snami a bude pri mne stáť. Bez výčitiek a zbytočných slov. A nebude ma meniť a viniť ma zo svojich vlastných prehier a zlyhaní. Tomu, ktorý bude bojovať o ňu bojovať. Bude dávať a nie iba brať.
Pretože viem, že iba to je ten pravý, ktorý ma bude skutočne milovať.
Preto pred tým, ako začnete smútiť, uvedomte si, či vám ten človek naozaj stál za to všetko, čo ste pre neho bola ochotná obetovať a nie je pre Vás práve jeho odchod požehnaním.
