Kontrola partnera má mať svoje hranice
Aj keď máme v láske pocit, že nám partner patrí a snažíme sa ho držať blízko, všetko má svoje medze. Tvoja polovička ti nepatrí, nie si jeho Boh, matka, ale žena. A aj napriek tomu, že vieš, že by si ho nemala prehnane kontrolovať, rozkazovať mu či dokonca žiarliť bez toho, aby si na to mala dôvod, aj tak to robíš. Dôvera a rešpekt k osobnosti toho druhého by mali byť prirodzené, no nie vždy to tak v praxi funguje.
Či už je to z tvojej alebo jeho strany alebo aj obojstranné, uvedomujete si, že takéto správanie vám ničí vzťah a spôsobuje iba hádky. Túžite mať medzi sebou zdravú dôveru, ale neviete potlačiť obavy a tak naďalej bojujete s tým, aby ste sa mali vzájomne „pod dohľadom“. Toto páry iba rozdelí.
Ak obeta, tak z oboch strán
Pri tomto bode snáď ani nie je miesto na diskusiu. V každom vzťahu by si mali byť obaja jeho „účastníci“ vedomí toho, že ak je potrebné urobiť ústupky alebo niečo pre lásku obetovať, malo by to ísť z oboch strán. Nemôže byť iba jeden ten, ktorý sa bude tomu druhému vždy prispôsobovať. Toto už nie je len o bežných každodenných kompromisoch, ale o vážnych momentoch, ktoré sú pre páry kľúčové.
Zvláštne je, že v realite sa vždy nájde ten jeden, ktorému vôbec nedochádza, čo pre neho jeho partner naozaj občas robí, a že by niekedy aj on mal byť tým, ktorý zahodí svoje ego.
