Keď som si pre­čí­tala člá­nok is­tého Da­riusa Fo­rouxa, v kto­rom píše o tom, že zmys­lom nášho ži­vota nie je šťas­tie, ale uži­toč­nosť, naj­skôr ma toto jeho tvr­de­nie za­ra­zilo. Veď predsa, šťas­tie je to, čo nás na­pĺňa, no nie? Celý ži­vot ro­bíme všetko pre to, aby sme ho do­siahli. Dá­vame na tú naj­vyš­šiu priečku. A nech­ceme nič iné, len byť šťastní.

Na­po­kon som si ale uve­do­mila, že s au­to­rom článku mu­sím úplne sú­hla­siť, a že mi v pod­state ho­vorí z duše. Nie, zmys­lom ži­vota nie je šťas­tie. Šťas­tie je len ved­ľajší pro­dukt sku­toč­ného zmyslu ži­vota.

Ak sa lep­šie po­zrieš okolo seba, uve­do­míš si, že väč­šina ľudí sa ne­us­tále na­háňa za šťas­tím. Prečo inak by sme ku­po­vali veci, ktoré ne­pot­re­bu­jeme? Veď sa aj ho­vorí, že šťas­tie nie je dobré pre eko­no­miku. Pre­tože ak sme na­ozaj úp­rimne šťastní, k ži­votu ne­pot­re­bu­jeme veľa.photo-1476901192299-9a86d0454988

A nie­kedy zasa na ceste za šťas­tím zo seba ro­bíme úpl­ných bláz­nov – sme s ľuďmi, kto­rých ne­mi­lu­jeme, pre­tože si mys­líme, že s nimi bu­deme šťast­nejší, než keby sme boli sami. Pra­cu­jeme tvrdo, aby sme za­ro­bili veľké pe­niaze v práci, ktorú ne­máme radi, pre­tože si na­ho­vá­rame, že po­tom bu­deme šťast­nejší.

Prečo toto všetko ro­bíme? To ti s ur­či­tos­ťou ne­po­viem. Viem iba, že to má svoj psy­cho­lo­gický, eko­no­mický, so­ciálny, kul­túrny a ne­viem ešte aký ďalší dô­vod. Zo­znam je ne­ko­nečný.

Po­znáš to. Kú­piš si niečo, a mys­líš si, že ťa to urobí šťast­nou. Ideš na do­vo­lenku v dom­není, že po­tom bu­deš šťast­nej­šia. Do­sta­neš dobre pla­tenú prácu, ktorú ne­zná­šaš, a si pre­sved­čená, že tým do­siah­neš šťas­tie. A po­tom, na konci dňa, keď le­žíš v po­steli, pre­mýš­ľaš: ,,A čo te­raz? Čo bude ďa­lej v tomto ne­ko­neč­nom hľa­daní šťas­tia?“ Ja ti to teda po­viem – bu­deš sa zasa na­há­ňať za nie­čím, o čom si pre­sved­čená, že ťa urobí šťast­nou. Ibaže šťas­tie je ako pr­chavý ob­lá­čik. A toto všetko je len po­zlátko. Pod­vod. Vy­mys­lený prí­beh, kto­rému sme uve­rili. Pre­tože šťas­tie nie je al­fou a ome­gou na­šej exis­ten­cie.

Šťas­tie samo o sebe ne­môže byť ko­neč­nou des­ti­ná­ciou, na­ším je­di­ným cie­ľom v ži­vote. Sku­toč­ným zmys­lom ži­vota je uži­toč­nosť. A šťas­tie je len ved­ľaj­ším pro­duk­tom uži­toč­nosti. Ak nad tým tro­cha hl­b­šie po­roz­mýš­ľaš, uve­do­míš si, že je to na­ozaj tak.

To, že ideš na­ku­po­vať alebo na do­vo­lenku, je síce pekné, ale prob­lém je v tom, že to samo o sebe nie je uži­točné. Nič ne­vyt­vá­raš. Ne­ber ma v zlom. Zbož­ňu­jem ísť na ná­kupy, alebo na do­vo­lenku. Ale ak mám byť úp­rimná, nie je to niečo, čo by dá­valo môjmu ži­votu zmy­sel. Čo ma na­ozaj robí šťast­nou je, keď som uži­točná. Keď niečo tvo­rím. Niečo, čo po­teší os­tat­ných. Alebo čo môžu os­tatní po­u­žiť. Niečo, čo v ko­neč­nom dô­sledku urobí ob­rov­skú ra­dosť aj mne. Aj Emer­son po­ve­dal: ,,Zmys­lom ži­vota nie je byť šťastný. Ale byť uži­točný, čestný, sú­citný, a uro­biť všetko pre to, aby si nie­len žil, ale aby si žil dobre.“30485095952_ef6e3fd8a8_o

Aby si vo svo­jom ži­vote uro­bila niečo uži­točné, ne­mu­síš kvôli tomu zme­niť celý svet. Stačí, ak ho uro­bíš len o trošku lep­ším, než aký bol pred­tým, než si sa na­ro­dila. Ak ne­vieš, po­ra­dím ti:

Rada pí­šem. Pre teba to môže byť ho­cičo iné, čo ťa na­pĺňa, alebo v čom si dobrá – či už je to ma­ľo­va­nie, va­re­nie, vy­tvo­re­nie ne­ja­kého pro­duktu, ho­cičo. Pre mňa je to pí­sa­nie. Ak môj člá­nok po­teší, ro­zo­smeje, alebo niečo nové na­učí hoci len je­di­ného člo­veka, cí­tim sa uži­točná, a v ko­neč­nom dô­sledku mi to pri­náša šťas­tie.

Po­sledné, čo chcem, je, aby som le­žala na smr­teľ­nej po­steli s po­ci­tom, že som za se­bou ne­za­ne­chala nič, čo by malo zmy­sel. Žia­den dô­kaz, že som vô­bec nie­kedy exis­to­vala. Pre­tože každý je­den pre­már­nený ľud­ský po­ten­ciál je vždy smutný. Ak nie­kto pre­žije celý ži­vot a ne­urobí vô­bec nič pre túto spo­loč­nosť, ne­za­ne­chá za se­bou žiadne de­dič­stvo – a te­raz ne­mám na mysli len hmotné statky – je to na­ozaj smutné.

Byť uži­točná je spô­sob mys­le­nia. Treba za­čať roz­hod­nu­tím. A ne­brať to prí­liš vážne a moc nad tým ne­uva­žo­vať. Jed­no­du­cho len urob niečo uži­točné každý deň. Čo­koľ­vek. A ne­hľa­daj šťas­tie tam, kde nie je. Ak bu­deš žiť zmys­lu­plne a pl­no­hod­notne, ver mi, že šťas­tie si ťa nájde.

 

fo­to­gra­fie: thought­ca­ta­log.com

Komentáre