Keď som si prečítala článok istého Dariusa Forouxa, v ktorom píše o tom, že zmyslom nášho života nie je šťastie, ale užitočnosť, najskôr ma toto jeho tvrdenie zarazilo. Veď predsa, šťastie je to, čo nás napĺňa, no nie? Celý život robíme všetko pre to, aby sme ho dosiahli. Dávame na tú najvyššiu priečku. A nechceme nič iné, len byť šťastní.

Napokon som si ale uvedomila, že s autorom článku musím úplne súhlasiť, a že mi v podstate hovorí z duše. Nie, zmyslom života nie je šťastie. Šťastie je len vedľajší produkt skutočného zmyslu života.

Ak sa lepšie pozrieš okolo seba, uvedomíš si, že väčšina ľudí sa neustále naháňa za šťastím. Prečo inak by sme kupovali veci, ktoré nepotrebujeme? Veď sa aj hovorí, že šťastie nie je dobré pre ekonomiku. Pretože ak sme naozaj úprimne šťastní, k životu nepotrebujeme veľa.

A niekedy zasa na ceste za šťastím zo seba robíme úplných bláznov – sme s ľuďmi, ktorých nemilujeme, pretože si myslíme, že s nimi budeme šťastnejší, než keby sme boli sami. Pracujeme tvrdo, aby sme zarobili veľké peniaze v práci, ktorú nemáme radi, pretože si nahovárame, že potom budeme šťastnejší.

Prečo toto všetko robíme? To ti s určitosťou nepoviem. Viem iba, že to má svoj psychologický, ekonomický, sociálny, kultúrny a neviem ešte aký ďalší dôvod. Zoznam je nekonečný.

Poznáš to. Kúpiš si niečo, a myslíš si, že ťa to urobí šťastnou. Ideš na dovolenku v domnení, že potom budeš šťastnejšia. Dostaneš dobre platenú prácu, ktorú neznášaš, a si presvedčená, že tým dosiahneš šťastie. A potom, na konci dňa, keď ležíš v posteli, premýšľaš: ,,A čo teraz? Čo bude ďalej v tomto nekonečnom hľadaní šťastia?“ Ja ti to teda poviem – budeš sa zasa naháňať za niečím, o čom si presvedčená, že ťa urobí šťastnou. Ibaže šťastie je ako prchavý obláčik. A toto všetko je len pozlátko. Podvod. Vymyslený príbeh, ktorému sme uverili. Pretože šťastie nie je alfou a omegou našej existencie.

Šťastie samo o sebe nemôže byť konečnou destináciou, naším jediným cieľom v živote. Skutočným zmyslom života je užitočnosť. A šťastie je len vedľajším produktom užitočnosti. Ak nad tým trocha hlbšie porozmýšľaš, uvedomíš si, že je to naozaj tak.

To, že ideš nakupovať alebo na dovolenku, je síce pekné, ale problém je v tom, že to samo o sebe nie je užitočné. Nič nevytváraš. Neber ma v zlom. Zbožňujem ísť na nákupy, alebo na dovolenku. Ale ak mám byť úprimná, nie je to niečo, čo by dávalo môjmu životu zmysel. Čo ma naozaj robí šťastnou je, keď som užitočná. Keď niečo tvorím. Niečo, čo poteší ostatných. Alebo čo môžu ostatní použiť. Niečo, čo v konečnom dôsledku urobí obrovskú radosť aj mne. Aj Emerson povedal: ,,Zmyslom života nie je byť šťastný. Ale byť užitočný, čestný, súcitný, a urobiť všetko pre to, aby si nielen žil, ale aby si žil dobre.“

Aby si vo svojom živote urobila niečo užitočné, nemusíš kvôli tomu zmeniť celý svet. Stačí, ak ho urobíš len o trošku lepším, než aký bol predtým, než si sa narodila. Ak nevieš, poradím ti:

Rada píšem. Pre teba to môže byť hocičo iné, čo ťa napĺňa, alebo v čom si dobrá – či už je to maľovanie, varenie, vytvorenie nejakého produktu, hocičo. Pre mňa je to písanie. Ak môj článok poteší, rozosmeje, alebo niečo nové naučí hoci len jediného človeka, cítim sa užitočná, a v konečnom dôsledku mi to prináša šťastie.

Posledné, čo chcem, je, aby som ležala na smrteľnej posteli s pocitom, že som za sebou nezanechala nič, čo by malo zmysel. Žiaden dôkaz, že som vôbec niekedy existovala. Pretože každý jeden premárnený ľudský potenciál je vždy smutný. Ak niekto prežije celý život a neurobí vôbec nič pre túto spoločnosť, nezanechá za sebou žiadne dedičstvo – a teraz nemám na mysli len hmotné statky – je to naozaj smutné.

Byť užitočná je spôsob myslenia. Treba začať rozhodnutím. A nebrať to príliš vážne a moc nad tým neuvažovať. Jednoducho len urob niečo užitočné každý deň. Čokoľvek. A nehľadaj šťastie tam, kde nie je. Ak budeš žiť zmysluplne a plnohodnotne, ver mi, že šťastie si ťa nájde.

fotografie: thoughtcatalog.com