Keď sme sa spoz­nali, bola som ti­ché, za­krík­nuté dievča, ktoré sa ne­us­tále kon­tro­lo­valo.  Sna­žila som sa byť do­ko­nalá a kládla som na seba vy­soké ná­roky.  Dá­vala som si po­zor na každé vy­slo­vené slovo. Nech­cela som ni­komu uká­zať svoje pravé „ja“.  Ne­bola som si istá, či ma nie­kto môže mať rád takú, aká som. Ro­bila a ho­vo­rila som len to, čo by sa malo…a ve­rila som, že tak je to správne.

Po­tom si pri­šiel TY. Bláz­nivo som sa za­mi­lo­vala.

Vzal si ma za ruku a tan­co­vali sme spolu v let­nom daždi. Pre­sved­čil si ma, že vô­bec ne­zá­leží na mo­jom roz­ma­za­nom make-upe, že dô­le­žité je to, čo ukrýva moja duša.

Do noci sme sa hoj­dali na hoj­dačke na det­skom ih­risku a roz­prá­vali sa. Cí­tila som sa bláz­nivo.

Vzal si ma na la­butí ko­lo­toč a ja som sa skoro pre­padla od hanby, lebo som mala po­cit, že všetci ľu­dia sa na nás po­ze­rajú.

Bála som sa, čo na mňa po­ve­dia tvoji ka­ma­ráti, no ty si mi tvr­dil, že na tom vô­bec ne­zá­leží. Že ty ma máš rád a to je dô­le­žité.

Dr­žal si ma za ruku, boz­ká­val na jaz­dia­cich scho­doch a ja som mala zrazu po­cit, že ne­zá­leží na ni­čom inom, len na na­šej láske.

unsp­lash.com

Pri tebe som sa ne­bála po­ve­dať svoj vlastný ná­zor, aj keď sa mi zdal ako­koľ­vek hlúpy.  Cí­tila som, že pri mne sto­jíš a že si ma vá­žiš so všet­kým, čo ku mne patrí.

Na­učila som sa te­šiť z ma­lič­kostí a smiať sa na plné ústa.

Pre­žili sme spolu krásne ob­do­bie.

Po­tom pri­šiel šok. Tvoj otec do­stal pra­covnú po­nuku v za­hra­ničí a v prie­behu pár týž­dňov ste sa od­sťa­ho­vali. Bola som veľmi smutná.

Od­išiel si z môjho ži­vota, ale v mo­jom srdci osta­neš NAVŽDY. Bol si to na­jú­žas­nej­šie, čo ma v ži­vote stretlo.  Ďa­ku­jem Ti za všetko, čo si ma na­učil. Ďa­ku­jem Ti za od­vahu a se­ba­ve­do­mie, ktoré si mi do­dal. Ani po tvo­jom od­chode som  sa už ne­vrá­tila k svojmu pô­vod­nému „JA“. Te­raz krá­čam so zdvi­hnu­tou hla­vou a  to čo si o mne kto myslí, ma vô­bec ne­zau­jíma.

Komentáre