Zhlboka sa nadýchni, a povedz si „Odpúšťam“

Odpustenie je jedna z najťažších vecí, no v živote ho potrebuješ. Nemám na mysli, že máš zabudnúť na to všetko. Nezabúdaj, nikdy a na nič. Zo všetkého si vezmi ponaučenie, nejakú lekciu, ale nedrž sa v putách = odpusť.

Počas života si stretla mnoho ľudí, niektorí ti priniesli do života radosť a lásku, no niektorí ti dali sklamanie a opäť ťa len prinútili premýšľať nad tým, či má vôbec zmysel niekomu ešte veriť.

Takí sme my ľudia, môžme si povedať „Ja nie som taká, ja nikdy nikoho nesklamem“. No je to akoby sme to mali vrodené, veď pravdupovediac aj máme, veď robíme chyby. Je to ľudské no aj tak to nedokážeme pochopiť alebo akceptovať.

unsplash.com

V živote aj niekoľkokrát skončíme na dne. Sklamaní a nechápeme, ako nám to daná osoba mohla urobiť. Samozrejme, na chvíľu nás pohltí zlosť, kedy preklíname každú chvíľu čo sme s tou osobou strávili, ľutujeme každú maličkosť, čo sme pre ňu urobili, ale keď sa „vybúrime“ tá zlosť odíde. Teda aspoň by mala…

Sme ľudia, všetci sme rôzny, niekto odpustí ľahšie niekto nevie odpustiť. No ak v sebe chováme hnev voči niekomu a neodpustíme im, nie preto, že by sa oni cítili lepšie, nie preto, aby mali oni pokoj na duši, že majú u nás čistý štít.

Odpusťme kvôli sebe, kvôli tomu, aby nás večer, keď nevieme zaspať nenaháňali myšlienky. Odpusťme, aby sme sa mohli pohnúť ďalej a aby sme neboli uväznení minulosťou. Odpusťme, aby sme boli.

pexels.com

Tak a teraz, kým sa dostaneš na koniec tohto článku sa zhlboka nadýchni a povedz si „Odpúšťam všetkým.“ A vydýchni.

Vidíš?

Nebol ten výdych oveľa lepší, keď si sa odľahčila od hnevu?