Zhl­boka sa na­dýchni, a po­vedz si „Od­púš­ťam“

Od­pus­te­nie je jedna z naj­ťaž­ších vecí, no v ži­vote ho po­tre­bu­ješ. Ne­mám na mysli, že máš za­bud­núť na to všetko. Ne­za­bú­daj, ni­kdy a na nič. Zo všet­kého si vezmi po­nau­če­nie, ne­jakú lek­ciu, ale ne­drž sa v pu­tách = od­pusť.

Po­čas ži­vota si stretla mnoho ľudí, nie­ktorí ti pri­niesli do ži­vota ra­dosť a lásku, no nie­ktorí ti dali skla­ma­nie a opäť ťa len pri­nú­tili pre­mýš­ľať nad tým, či má vô­bec zmy­sel nie­komu ešte ve­riť.

Takí sme my ľu­dia, môžme si po­ve­dať „Ja nie som taká, ja ni­kdy ni­koho ne­s­kla­mem“. No je to akoby sme to mali vro­dené, veď prav­du­po­ve­diac aj máme, veď ro­bíme chyby. Je to ľud­ské no aj tak to ne­do­ká­žeme po­cho­piť alebo ak­cep­to­vať.

zdroj: unsp­lash.com unsp­lash.com

V ži­vote aj nie­koľ­ko­krát skon­číme na dne. Skla­maní a ne­chá­peme, ako nám to daná osoba mohla uro­biť. Sa­moz­rejme, na chvíľu nás po­hltí zlosť, kedy pre­klí­name každú chvíľu čo sme s tou oso­bou strá­vili, ľu­tu­jeme každú ma­lič­kosť, čo sme pre ňu uro­bili, ale keď sa „vy­bú­rime“ tá zlosť od­íde. Teda as­poň by mala…

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk

Sme ľu­dia, všetci sme rôzny, nie­kto od­pustí ľah­šie nie­kto ne­vie od­pus­tiť. No ak v sebe cho­váme hnev voči nie­komu a ne­od­pus­tíme im, nie preto, že by sa oni cí­tili lep­šie, nie preto, aby mali oni po­koj na duši, že majú u nás čistý štít.

Od­pusťme kvôli sebe, kvôli tomu, aby nás ve­čer, keď ne­vieme za­spať ne­na­há­ňali myš­lienky. Od­pusťme, aby sme sa mohli po­hnúť ďa­lej a aby sme ne­boli uväz­není mi­nu­los­ťou. Od­pusťme, aby sme boli.

pe­xels.com

Tak a te­raz, kým sa do­sta­neš na ko­niec tohto článku sa zhl­boka na­dýchni a po­vedz si „Od­púš­ťam všet­kým.“ A vy­dýchni.

Vi­díš?

Ne­bol ten vý­dych oveľa lepší, keď si sa od­ľah­čila od hnevu?

Komentáre