Moje mladšie ja by povedalo, že vyhovieť ľuďom nie je také náročné a vždy sa to istým spôsobom dá. Moje staršie ja, by ale po určitom čase a stretnutiach s ľuďmi povedalo, že je to hlúposť a ľuďom nikdy nevyhovieš. Nikdy pre nich nebudeš dosť, aj keď sa budeš snažiť a budeš robiť veci, ktoré chcú, ktoré sú v ich prospech.
Vždy som sa snažila svojimi rozhodnutiami zapadnúť. Snažila som sa byť občas niekým, kto zapadá do tej povestnej škatuľky dokonalosti. Veď určite vieš, čo tým myslím, a o akej škatuľke to hovorím. Spomínaš si na ňu?
Ach, nebolo to tak dávno, čo sme sa snažili obliekať štýlovo a vravieť múdre slová, ktorým sme občas nerozumeli, len kvôli tomu, aby sme tých ľudí zaujali. Snažili sme sa zaujať rodičov. Robili sme hlúpe veci len preto, aby sme zaujali iných. Počúvali sme hudbu, ktorá nás až tak príliš nezaujímala, no bola populárna, tak sme šli s dobou. Kiežby to nebola jediná vec, v ktorej nás iní ľudia ovplyvňovali.
Mne osobne sa to po istom čase vôbec nepáči a príde mi to nezmyselné, no puberta robí svoje. Stredná škola robila svoje, ale po nej sme sa zmenili. Zmenili sme vkus hudby a obliekanie, no a koniec koncov sme zmenili vkus aj na ľudí.
Nezaujíma ma názor tých povrchných. Vypočujem si kritiku, to áno, ale vieš čo? Robím to tak, ako chcem. Veľa vecí sa snažím robiť podľa seba a vieš čo? Cítim sa lepšie, sebaisto a viac ako ja. Cítim sa ako ja. Cítim svoje rozhodnutia. Buď dosť pre seba. Rob to len a len pre seba, a neboj sa povedať svoj názor, pretože vždy je tu niekto, kto hľadá osobu, ktorou si ty. Ver mi, že niekomu sa tvoj názor bude páčiť a na druhej strane sa vždy nájde niekto, komu sa páčiť jednoducho nebude. Sto ľudí, sto chutí. No a?
