Viem, že je to ťažké. Viem, že tých preplakaných nocí bolo veľa. Viem, že to bolí. Viem, že sú všade spomienky. Viem to, pretože som si prešla a prechádzam tým, čím si prechádzaš ty aj teraz (ak si natrafila na tento článok).
Viem, že si na neho spomenieš zakaždým, keď započuješ vašu pesničku. A viem aj to, že si ju niekedy pustíš dobrovoľne na YouTube, len aby si sa cítila tak, ako by bol pri tebe. Viem, že si na neho spomenieš vždy, keď kráčaš po tej istej ulici ako on. Že niekedy plánovane čakáš na mieste, kde by sa mal objaviť len preto, aby si ho videla.
Viem aj to, že máš v skrini jeho tričko. Že v slabej chvíli ho vytiahneš z tej najspodnejšej poličky a privoniaš si k nemu. Je až neuveriteľné, ako živo si vieš vybaviť jeho vôňu. Ako keby vôbec neodišiel a bol tu s tebou.
Viem aj to, že sa kvôli nemu trápiš. Viem aj to, že ti len poplietol hlavu a zbabelo odišiel. Poplietol ti hlavu, brával ťa na večere, ktoré platil on. Vytvoril romantickú atmosféru, aby si sa cítila milovaná. Rozmaznával ťa, chytil ťa ruku a spoločne ste sa dívali na západ slnka. Ten výhľad by si nevymenila za nič na svete a doteraz si ho pamätáš. Bol to výhľad, ktorý mal v sebe viac ako zapadajúce slnko. Bol to výhľad, kedy si sa mohla dívať na toho muža, ktorého si milovala. Dívala si sa na muža, ktorý mal tak tmavé oči, až si si myslela, že sa v nich utopíš.
Viem aj to, že od teba odišiel. Viem aj to, že ťa nechal samú. Že vlastne vôbec nič nechcel. Na otázky o vzťahu odpovedal vyhýbavo a vždy sa snažil zmeniť tému. Nikdy nespomenul budúcnosť a už vôbec nie teba.
Viem aj to, že bol len osamelý. Potreboval niekoho ako ty, aby mu bolo dobre. Potreboval niekoho, pretože veľa lásky nepoznal. Viem aj to, že sa zľakol. Zľakol sa toho, akú veľkú lásku by si mu ty mohla ponúknuť.
Drahá, muž, ktorý sa zľakne tvojej lásky, ťa naozaj nie je hodný. Netráp sa pre muža, ktorý ti len poplietol hlavu a zmizol hneď, ako to bolo možné. Ten pravý muž sa nezľakne tvojej lásky, naopak, bude o ňu bojovať.
