Zíde z očí, zíde z mysle. Teda, aspoň to mi hovorili všetky kamošky po tom, ako si mi zlomil srdce. Vtedy som im neverila, no dnes viem, že mali pravdu. Aj keď, zabudnúť na teba bol veľmi dlhý a bolestivý proces. Vlastne, bolo to to najťažšie, čo som musela v živote urobiť.
Je zvláštne, ako sa všetko zo dňa na deň mení. Ako sa menia ľudia. Ako si sa zmenil ty. Jeden deň bol z teba milujúci partner a na ten druhý si sa mi nevedel pozrieť do očí. Hovoril si milujem ťa a potom, že to nefunguje. A vtedy sa začal môj emocionálny kolotoč, na ktorý som nebola pripravená. Smútok, sklamanie, hnev, nechápanie, plač, …
… vysvetľovanie, zabúdanie, vracanie sa do „normálu“. Život po ukončení vzťahu má zvláštnu príchuť. Je ťažký, najmä, ak daného človeka stále miluješ. Tak, ako som milovala ja teba. Ako som mala na teba len tak zabudnúť? Čo sa ľudia zbláznili? Veď to sa nedá!
Teda, dlhooo som si myslela, že nie. Bol to boj. Boj so sebou samou, ale dala som to. Aj keď, priznám sa, chcela som to vzdať. Nemala som viac síl a moje zlomené srdce tak bolelo. No čas robí zázraky. Hlavne, otvára oči. A keď tie moje uvideli konečne realitu, prestali vnímať teba ako jediného pána Božského.
Asi si tým musí raz prejsť každá z nás. Už nikdy by som nechcela zažiť tú bolesť, no dnes viem, že to musela prísť, a že som vďaka tomu iným človekom. Vďaka tebe. Tvoj odchod mi ublížil, no veľa ma naučil. Najmä, že všetko sa dá prekonať.
