Tá, ktorá bude navždy prvá
Vieš, jedna láska je vždy prvá. Vieš, dotyk v dlani po nej trvá. Po nej zvýši tón, po nej zvýši chuť. Nejde z hlavy von, nejde zabudnúť. To sú slová Mekyho Žbirku z piesne Prvá, ktoré krásne a jasne opisujú to, aké to je milovať úplne po prvýkrát.
Či si to zažila už na základke alebo až v dospelosti, na svojho prvého budeš vždy spomínať. Keď si pre neho plakala, mama ti vravela, že takých ešte bude, aj keď si tomu neverila.
Každý však vie, že prvá láska musí prísť, ale aj odísť. Veď by to s ňou bolo až príliš jednoduché, no nie? Ona nám ukázala pocity a myšlienky, o ktorých sme ani len netušili, že ich môžeme mať, kvôli nej sme robili a hovorili veci, za ktoré sa dnes chytáme za hlavu. Ale bez prvej by nebola ani druhá. A teda ani tá, ktorá bude posledná.
Tá, ktorá bola iba platonická
Stane sa aj to, že sa môžeš zamilovať do človeka, ktorý to isté k tebe necíti. Možno o tom, že ho ľúbiš vie, a možno sa o tom ani nikdy nedozvie. Platonická láska je však taktiež silná a skutočná, aj keď nemôže byť nikdy obojstranná. Patrí medzi typy lások, ktoré nie sú večné. Nedá ti spávať, nedá ti jesť, a to aj napriek tomu, že o nej iba ty vieš.
Môže ísť o spolužiaka, kolegu, kamaráta tvojho brata či suseda. Vždy, keď ho stretneš, zbožne sa naňho pozeráš a potom máš celý deň hlavu v oblakoch a predstavuješ si, čo by bolo, keby… Mnohé takýto intenzívny obdiv dokonca prechovávajú k hercom či spevákom.
Pllatonická láska ti dokáže, že nemôžeš mať v láske všetko, že sa s nami vie nie len maznať, ale aj poriadne zahrať. Avšak, v tvojom vnútri už navždy ostane čistý cit, ktorý bude dôkazom, že v tejto hre si nikto nevyberá.
