Je to veľmi dlhý prí­beh, ktorý ne­mal šťastný ko­niec. A možno toto je ten šťastný ko­niec. Ne­viem. Toľko otá­zok a každá za­čí­nala slo­víč­kom „prečo?“. Dlho sme si hľa­dali k sebe cestu ako ľu­dia. A keď sme ju ko­nečne na­šli a stali sa cel­kom fajn pria­teľmi, zrazu sa niečo zme­nilo. Od toho dňa som hľa­dala od­po­vede na svoje kaž­do­denné „prečo?“. No ni­kdy ne­prišli. Dlhé me­siace roz­mýš­ľa­nia. Raz som čí­tala, že bo­les­ťou si člo­vek musí prejsť. Nedá sa od­lo­žiť na­bok. A toto bola moja cesta. Cesta za mo­jimi od­po­ve­ďami ma na­ko­niec do­viedla nie­kam cel­kom inam.

7570887374_4a12087c6b_k-1foto: thought­ca­ta­log.com

Chcela som iba po­znať pravdu. A dnes? Dnes ju po­znať nech­cem. Roz­mýš­ľala som, prečo som sa ju ne­mohla do­zve­dieť. Ve­rila som, že ča­som sa mi to ukáže samo. Na­ko­niec som si uve­do­mila, že to po­zna­nie by mi asi viac ub­lí­žilo, ako k nie­čomu po­mohlo. Ne­vrá­time to späť. Ne­vráti mi to späť to, čo mi to vzalo. Nedá sa to zma­zať ani pre­pí­sať. Bola to moja cesta, kto­rou som prejsť mu­sela. Ne­bu­dem za se­bou ma­zať stopy, ktoré tam os­tali.

Všetko zlé je na niečo dobré. Bola to škola do ži­vota. Veľa vecí som mu­sela zvlád­nuť sama. Ne­ve­rila by som, že to do­ká­žem. Ale zvládla som to. Ale len preto, že som na­ozaj sama ni­kdy ne­bola. Ne­bolo to pr­vý­krát, čo som pre­ží­vala ta­kéto skla­ma­nie. Len som ne­ča­kala, že to príde od teba. Vždy, keď nie­komu za­čneme dô­ve­ro­vať, je ku nám o krô­čik bliž­šie ako os­tatní.

move-in-with-girlfriendfoto: eli­te­daily.com

Keď je člo­vek na ko­le­nách, všetko vy­zerá inak. Ale ta­kýto pád ešte ni­koho ne­za­bil. Robí nás sil­nej­šími a o niečo skú­se­nej­šími. Ako každé skla­ma­nie, či bo­lesť, kto­rou si každý ur­čite as­poň raz v ži­vote pre­šiel. A po­kora? Tej tiež ni­kdy nie je dosť. Tá ni­komu ešte ne­ub­lí­žila.

Príde mi to ako več­nosť. Ne­ve­rila by som, že raz sa s tým do­ká­žem vy­rov­nať. Stretla som úžas­ného člo­veka, ktorý mi po­mo­hol. Po roz­ho­vore s ním som si veľa vecí uve­do­mila. Keď som od neho od­chá­dzala, ni­kdy som ne­mala väčší po­koj v duši a srdce na­pl­nené ta­kou lás­kou. Bol to deň, kedy som bola pri­pra­vená na­ozaj od­lo­žiť mi­nu­losť a vy­kro­čiť ďa­lej. Bol to dlhý rok. Rok hľa­da­nia sa a uve­do­mo­va­nia si vecí. Od­pus­tila som ti to, čo som od­pus­tiť mala. Tiež dú­fam, že ak som ti nie­kedy ub­lí­žila, od­pus­tíš aj ty mne.

seeing_your_ex-800x400foto: eli­te­daily.com

Ni­kdy sme sa ne­roz­lú­čili. Mala som v pláne ťa ob­jať a po­ve­dať ti, že nech za­bud­neme na všetko zlé, čo sa stalo. Priala by som ti šťas­tie. Nech stret­neš skve­lých ľudí, tak ako som stretla ja, po­čas toho dl­hého ob­do­bia.

Toto nie je hra ega. Ži­vot je prí­liš krátky na to, aby sme ho pre­mr­hali na veci, ktoré sa nám ne­pá­čia, na hádky s ľuďmi, či na ne­ná­visť. Ak ľu­ďom na sebe zá­leží, ne­mali by strá­cať čas hlú­pymi hrami. Mali by sme sa na­učiť od­púš­ťať je­den dru­hému naše pre­šľapy. Aj keď to nie­kedy vie byť veľmi ťažké.

foto: thought­ca­ta­log.com

Komentáre