Nebudem klamať, aj my sa s priateľom občas hádame. Nebudem sa tu hrať, že mám nejaký bezchybný vzťah, ako vidíme na sociálnych sieťach alebo vo filmoch. A pri tých filmoch, knihách, instagramových fotkách sa teraz aj zastavím.
Aj tentokrát sme sa nezhodli a jednoducho sme na niektoré veci nemali rovnaký názor. Našťastie sa obaja snažíme (a verím, že úspešne) problémy riešiť ako dospelí ľudia, čo minimálne pre mňa znamená o veciach komunikovať. Ale hneď, nie až v tej najväčšej lavíne si všetko vykričať. Jednoducho je pre nás oboch dôležité si konflikt či nedorozumenie vydiskutovať. V tomto prípade sa môj drahý rozhodol zdielať so mnou svoje pocity a strach z toho, čo som si dlho nechcela priznať. Povedal mi, že sa obáva, že som často sklamaná len kvôli tomu, lebo nie sú naplnené moje takzvané rozprávkové predstavy a očakávania.
Nie som zrovna typ človeka, ktorý by bol závislý na sociálnych sieťach (aspoň sa za takého nepovažujem) a mám naozaj len tie, povedzme základné. Hoci tam netrávim ani nejak extra veľa času (popravde, aktuálne mám deficit toho voľného), tak niečo sa na mňa nalepí. Vidím tam pekné obrázky zaľúbených ľudí, rovnako čítam romantické knihy, kde veľakrát hrdinovia reagujú občas až naozaj prehnane a nerealisticky (môj priateľ by to prinajmenšom tak povedal, alebo by tie knihy rovno premenoval na science-fiction), a tiež také tie typické presladené filmy a seriály v televízii. A vždy som si myslela, že preboha, veď ja viem, že v reálnom živote to tak nefunguje, tak som sa aj tak dostala do bodu, kedy si musím priznať, že ma to občas mierne ovplyvní.
Dlho mi trvalo toto zistenie, a nevravím, že celé je to založené len na tom. Ale v niečommal môj milovaný pravdu. Ak mu len tak prinesiem malý darček, on sa len usmeje a stroho poďakuje, rozosmutní ma to. Pretože som predsa čakala, že ma zoberie do náručia, bude sa z toho tešiť, hneď si to pôjde vyskúšať alebo si to rozbalí. Rovnako, ak mi na Valentína neprinesie plyšového medvedíka a ruže ako vo filmoch, ale radšej huňatý sveter a môj obľúbený parfém, ostanem zarazená. Lebo znovu, tie moje očakávania…
Môj návrh teda je, že skúsme si tvoriť takú tú našu rozprávku. Také to naše neopakovateľné, autentické, jedinečné a originálne. My si nemusíme vyznávať lásku na špeciálnych miestach ako vo filmoch. My si ju môžme vyznať len tak, hocikedy, pre niekoho na úplne obyčajnej ulici či v parku, no pre nás to bude navždy to naše miestečko. My nemusíme očakávať, že dostaneme na každé výročie kvety, na Valentína šperk a na Vianoce náramok s menom partnera. My sa môžme prekvapovať a dávať si niečo, čo nás poteší ďaleko viac. Nemusíme opakovať po príspevkoch na Instagrame, kde vidíme párik pozerajúci obľúbený seriál na Netflixe. My si chceme napríklad večer spraviť pyžamovú párty a vankúšovú vojnu. Je to len na nás. Tak nič neočakávajme, neporovnávajme sa, neopakujme, ale vytvárajme si naše vlastné dobrodružstvo vo dvojici. Také, ktorému rozumieme iba my dvaja.♥
