Vraj mám jednu chybu. Ve­rím ľu­ďom.

Ur­čite si vo svo­jom ži­vote bola mi­ni­málne raz skla­maná. Bolo Ti ub­lí­žené a bo­lelo to tak veľmi, že si sa roz­hodla uzat­vo­riť pred sve­tom. Ne­ve­ríš ľu­ďom, ne­vieš byť úp­rimná a ne­do­vo­líš ni­komu, aby sa k Tebe pri­blí­žil. Dr­žíš si ľudí čo naj­ďa­lej od seba. Je­diný člo­vek, kto­rému ve­ríš, si Ty sama. A nie­kedy ani to nie.

Mys­líš si, že je to tak správne?

foto: pe­xels.com

Bola si skla­maná a je pri­ro­dzené, že Tvoj vzťah k iným ľu­ďom to ovplyv­nilo. Ne­mys­líš si však, že si opatrná až prí­liš?

Tiež som bola skla­maná. A nie raz. Tiež som bola viac­krát pevne roz­hod­nutá ne­pri­pus­tiť si žiad­neho člo­veka do svo­jej blíz­kosti. Bála som sa od­púš­ťať, nech­cela som byť znova skla­maná. Lebo skla­ma­nie bolí. Áno, bolí to ako sviňa. Ver mi, za­žila som to.

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk

Všetky tie chvíle, kedy som chcela ujsť čo naj­ďa­lej, naj­lep­šie do Aus­trá­lie, kde nie je ni­kto, kto by mi to skla­ma­nie mo­hol ako­koľ­vek pri­po­me­núť. Ve­čery, kedy som si do po­stele lí­hala so sl­zami v očiach a rána, kedy som vstá­vala una­vená. Dni, kedy som nech­cela ni­koho vi­dieť a po­čuť. Kaž­dého som upo­doz­rie­vala z toho, že ma chce vy­užiť, okla­mať, opus­tiť. Je­diný, komu som ve­rila som bola ja sama.

Ne­bola som však ani ná­ho­dou šťastná. Chý­bala mi blíz­kosť ľudí, chý­bali mi ľu­dia. Cí­tila som sa opus­tená. Môj strach mi ne­do­vo­lil dô­ve­ro­vať iným.

No po­tom…

foto: pe­xels.com

Keď sa ob­zrieš spätne do svojho ži­vota, ur­čite mi dáš za pravdu, že aj ty si mi­ni­málne raz nie­koho v nie­čom skla­mala. Ub­lí­žila si a ur­čite si to veľmi ľu­to­vala. Najmä ak si ra­nila nie­koho, kto ti nie je ľa­hos­tajný.

Nech­cela si ako je­diné v tej chvíli, aby ti bolo od­pus­tené? Nech­cela si si zís­kať späť na­štr­benú dô­veru?

Lebo ja áno. Bola to je­diná vec, po kto­rej som tú­žila vo chvíli, keď som si uve­do­mila, že som nie­koho skla­mala a nie­komu ub­lí­žila.

Každý je­den člo­vek, ktorý žije na zemi svoj ži­vot si za­slúži, aby mu bolo opus­tené. Vô­bec nejde o to, či Ťa skla­mali ro­di­čia, naj­lep­šia pria­teľka, ses­tra, alebo  muž, o kto­rom si si mys­lela, že po jeho boku strá­viš zvy­šok svojho úžas­ného ži­vota.

Aj ty tú­žiš po od­pus­tení a po tom, aby Ti člo­vek, kto­rého si skla­mala ve­ril, aj keď si jeho dô­veru na­štr­bila.

Prečo po­tom ne­ro­bíš to isté pre iných ľudí v Tvo­jom ži­vote aj Ty?

Prečo ne­ve­ríš ľu­ďom, ak chceš, aby dô­ve­ro­vali Tebe?

Každý z nás za­žil skla­ma­nia, každý z nás za­žil, že dô­vera bola na­ru­šená.

Ak chceš, aby ti ľu­dia ve­rili, mu­síš ve­riť najmä Ty im. Aj na­priek skla­ma­niam.

Bolí to. No ne­bo­lelo by viac, ak by si sa kvôli jed­nému skla­ma­niu pri­pra­vila o ľudí, s kto­rými by bol Tvoj ži­vot krajší a jed­no­duchší?

 

co­ver foto: pe­xels.com

Komentáre