Zas ten za­be­hnutý ste­re­otyp. Prí­deš do­mov z práce či školy, ho­díš tašku na stôl, za­pneš te­le­ví­ziu a zješ jedlo, ktoré si si pri­pra­vila včera. Nič viac, nič me­nej, stále to isté. Zrazu za­čneš roz­mýš­ľať, že toto vô­bec nie je to, čo si od ži­vota chcela. Veď ešte ako malé dievča si sní­vala, že ty zme­níš svet, bu­deš ces­to­vať, ochut­ná­vať nové jedlá, spoz­ná­vať no­vých ľudí. A na­ko­niec si rada, že máš as­poň zo­pár pria­te­ľov? Cí­tiš, že toto nie je ten správny smer, kto­rým sa chceš ube­rať. Ale čo ro­biť? Ne­mô­žeš predsa len tak, zo dňa na deň zme­niť svoj ži­vot, to sa predsa deje len vo fil­moch.

Re­a­lita je iná, tvr­d­šia a nud­nej­šia.pexels-photo-196667foto: www.pe­xels.com

Po­tom za­čneš pre­mýš­ľať nad tým, že ti už asi piata ka­ma­rátka ozná­mila správu o no­vom pria­te­ľovi. Sa­moz­rejme, te­šíš sa s ňou, ale predsa ťa niečo vnútri núti za­mys­lieť sa nad tým, čo ro­bíš zle, keď si stále sama. A možno ty ne­ro­bíš zle nič, možno je len všetko okolo proti. Zrazu za­čneš roz­mýš­ľať, že možno ži­ješ v zlom meste či do­konca štáte.

Po­tom ti na­padne myš­lienka na chla­píka, ktorý ťa pri­ťa­ho­val na­po­sledy. To ne­bol chla­pec, akých stre­tá­vaš na au­to­bu­so­vej zá­stavke, ale zrelý muž. On bol mu­žom, ktorý ve­del čo od ži­vota chce, na kto­rom bolo vidno, že už niečo pre­žil, a preto presne ve­del, ako sa má k žene sprá­vať. Bo­hu­žiaľ bol tento chlap podľa oko­lia pre teba starý, hoci ne­mo­hol byť starší o viac ako de­sať ro­kov, no na mienke oko­lia zá­leží stále viac. V tom hor­šom prí­pade, bol tento muž už šťastne za­daný.

Príde ti na um ďal­šia myš­lienka, že možno si sa na­ro­dila v zlom roku a práve ty si mala byť dnes jeho mi­lo­va­nou. A keď sa tak za­mýš­ľaš nad všet­kými Aus­te­nov­kami, ktoré si čí­tala, už je ti jasné, že chyba nie je v roku tvojho na­ro­de­nia, ale práve v sto­ročí.pexels-photo-92323foto: www.pe­xels.com

Zrazu sa pý­taš čo máš zo svo­jím ži­vo­tom ro­biť? No nik ti ne­od­po­vedá. Všetci tí, ktorí do­te­raz kri­čali, te­raz za­ryto ml­čia. Na toto si os­tala sama. Ne­os­táva ti nič iné len skú­šať a hľa­dať svoj správny smer. Tú správnu cestu, ktorá ťa za­ve­die ku šťas­tiu. Na toto ne­náj­deš re­cept, ná­vod ani per­fektnú knihu, hoci je plno ta­kých, čo si mys­lia, že práve oni ve­dia ako ti naj­lep­šie po­ra­diť. Lenže oni o tvo­jom ži­vote ne­ve­dia nič.

Ži­ješ ho ty a preto ty sa roz­hodni, kto­rým sme­rom sa vy­be­rieš. A je viac ako isté, že spad­neš mno­ho­krát, ale ty si silná a preto sa vždy znova po­sta­víš na nohy a bu­deš hľa­dať ďa­lej až kým ne­bu­deš cí­tiť, že toto je šťas­tie, ktoré si hľa­dala.

Komentáre