Ak chcú ľudia šťastný vzťah, najprv by mali začať od seba. Vytvoriť si život, v ktorom sa cítia najlepšie, aby ho mohli zdieľať aj s niekým iným. Preto sa niekedy dáva láska „bokom“ a ľudia si povedia zbohom, aby našli vlastnú cestu, aby sa venovali svojim záľubám, aby sa rozvíjali ako osobnosti. Alebo to vôbec nemusia byť takéto vznešené ciele, ale obyčajné, každodenné problémy za oboch rozhodnú, že nemôžu byť spolu.
Predstav si, že nájdeš muža, do ktorého sa úprimne zamiluješ a v mnohých veciach vám to klape. No nie vo všetkom sa zhodnete a zistíte, že máte rozdielne pohľady na svet, na vašu budúcnosť, inak usporiadané hodnoty. Aj keď vám to trhá srdce, znamená to, že spolu nemôžete byť navždy, inak by prišiel oveľa horší a bolestivejší koniec. Pretože čím dlhšie by ste verili, že sa nájde spoločná cesta, tým viac by to neskôr bolo ťažšie.
Rozumne sa rozlúčiť ako priatelia, to nezvládne len tak hocikto. No ten, kto vie, že je to najlepšia voľba, aby ste na seba pamätali v dobrom a nie v zlom, to pochopí. Prežijete spolu nádherné spoločné obdobie, vytvoríte si spomienky, ktoré vám nikto nevezme, naučíte sa jeden od druhého množstvo vecí, no keď príde ten správny čas, musíte ísť od seba.
To, že niekoho miluješ, neznamená, že s ním musíš ostať do konca života. Láska má občas svoje fázy a ty môžeš byť vďačná, že si ju spoznala. A vieš čo? Skutočne milovať môžeme viackrát. V rôznych podobách i časoch. Ak jedna láska odíde, príde druhá. Navždy ostane len tá, s ktorou to bude presný zásah v každom aspekte.
