Pred týžd­ňom si ne­ve­dela, že exis­tuje. Ne­ve­dela si, že po­čúva Be­at­les a ke­dysi hrá­val na gi­tare. Ne­ve­dela si, že mi­luje pizzu a vždy vstáva skoro ráno. Ne­ve­dela si, že nie­kto taký žije. Že tak­tiež pre­žíva istý ži­votný prí­beh, že má ro­dinu, pria­te­ľov a že je to tiež ľud­ská by­tosť, ktorá má ciele. Zvláštne, však?

Vždy sa pý­tam Boha, keď stret­nem nie­koho no­vého, prečo práve jeho mi po­slal do ži­vota. Mám sa z toho po­u­čiť? Mám sa za­ľú­biť? Mám si skrátka užiť chvíle s ním? Ach, tie večné otázky a ne­us­tále uhý­ba­nie sa chy­bám. Tak to skrátka ne­fun­guje. Ne­zab­rá­nim tomu, že sa s nie­kým no­vým stret­nem a ta­kisto to ani ne­pri­vo­lám. Ono to skrátka príde. Ten prí­beh, ktorý máš pre­žiť. Ktorý si máš za­pa­mä­tať, po­cho­piť a od­niesť si z toho to naj­lep­šie. Možno to ne­bude so šťast­ným kon­com a možno bu­deš tá naj­šťast­nej­šia žena po jeho boku.

V hlave máš myš­lienky a otázky, celá sa chve­ješ a sna­žíš sa byť čo najp­rí­ťaž­li­vej­šia, a zá­ro­veň naj­mil­šia. Usmie­vaš sa, cí­tiš sa ako v sied­mom nebi. Bo­jíš sa, že sa skla­meš a že si opäť zvyk­neš na nie­koho, kto ne­skôr od­íde. Ale nie! Opus­tíš ho skôr, ako ťa sklame. Lebo to je bežné. Tie letné lásky, ktoré zmiznú s pr­vým sep­tem­brom a ty si zas sľu­bu­ješ, že už sa ne­za­ľú­biš.
27620107484_27aa64b72d_ofoto: thought­ca­ta­log.com

Ke­dysi som aj ja takto roz­mýš­ľala, av­šak od­há­ňa­ním ľudí som ne­skôr po­cho­pila, že sama sebe ro­bím zle. Že sa ni­čím. Už ni­kdy viac ne­bu­dem od seba od­há­ňať ľudí len preto, že som sa bála, že si na nich zvyk­nem a oni od­ídu. Pria­teľky, muži, staré ženy, deti. Ho­cikto. Ho­ci­kedy. Ho­cikde. Či už ces­tu­jem alebo trá­vim čas doma. Po čase to všetko príj­mam ako vý­zvu, ako šancu za­ľú­biť sa, byť šťastná či len tak sa za­ba­viť alebo mať novú pria­teľku na dlhé ve­čery.
Stret­nu­tia s no­vými ľuďmi sú vždy zvláštne a je­di­nečné. Ne­platí to len na chla­pov či rande. Každý je­den člo­vek ťa niečo na­učí, po­su­nie ťa a zme­níš sa. Vždy. Preto sa neb­ráň no­vým stret­nu­tiam, neb­ráň sa ľu­ďom, pre­tože ťa vraj v mi­nu­losti skla­mali. Každé stret­nu­tie ber ako lek­ciu a sú­časť ži­vota. „Akú lek­ciu by som sa mala na­učiť od tohto člo­veka?“

foto: eli­te­daily.com

Komentáre