Ľu­dia si dnes plá­nujú do­predu tak­mer každú mi­nútu svojho dňa. Sna­žíme sa byť do­ko­na­lými. Na nás ženy je vy­ví­janý čo­raz väčší tlak. Mu­síme byť skvelé dcéry, naj­lep­šie ses­try, do­ko­nalé par­tnerky, váš­nivé mi­lenky či chá­pavé ka­ma­rátky. Ok­rem toho mu­síme zvlá­dať prácu, do­mác­nosť a ani ná­ho­dou ne­smieme byť una­vené. Sna­žíme sa byť  vo všet­kom naj­lep­šie a ne­zly­hať. Máme plán. Často do­ko­nalý. Ale čo ak z neho ná­ho­dou vy­bo­číme?

Ak aj ty pat­ríš k tým, ktoré mi­lujú diáre, po­znám­kové bloky, ná­stenky a iné spô­soby, ako si za­pi­so­vať, zna­čiť a plá­no­vať, možno už po­znáš, aký je to po­cit, ak Ti niečo ne­vyjde. Ne­šťastne pre­chá­dzaš ria­dok po riadku v diári a uva­žu­ješ, čo si spra­vila ne­správne. Ak ide len o ma­lič­kosť, tak ťa to ur­čite ne­vy­ve­die z rov­no­váhy. Čo však, ak ide o dô­le­žitý bod tvojho plánu? Čo ak ide o niečo, na čom si za­kla­dala svoju bu­dúc­nosť?

foto: pe­xels.com

V ta­kýchto si­tu­áciách re­a­gu­ješ naj­skôr asi tro­chu vý­bušne. A je to úplne nor­málne. Aj ja som taká. Možno za­čneš pla­kať, možno bude kri­čať, možno po­vieš také na­dávky, aké si ani ne­ve­dela, že vô­bec po­znáš. U mňa sa to všetko spája do­kopy. Aký­koľ­vek po­kus nie­koho z tvo­jich blíz­kych upo­ko­jiť ťa je na 90% ne­ús­pešný. Tak je to správne. Po­tre­bu­ješ sa sama po­pa­so­vať so svo­jimi emó­ciami. Nie vždy je to jed­no­du­ché. Často to zá­visí od toho, ako veľmi je tvoj plán na­štr­bený. Môže to tr­vať mi­núty, ho­diny, ale aj dni či celé týždne. Ne­boj sa toho, že ti to bude tr­vať dlho. Každá sa s ne­ús­pe­chom vy­rov­ná­vame inak.

Prav­de­po­dobne bu­deš mať okolo seba ľudí, ktorí sa ti po­kú­sia po­môcť zniesť ťažké chvíle čo naj­ľah­šie. Nie vždy však ich po­moc po­tre­bu­ješ. Nie­ktoré z nás sa so svo­jimi ťaž­kos­ťami vy­rov­ná­vajú naj­rad­šej samé a prí­tom­nosť iných ne­zná­šajú naj­lep­šie. Možno pat­ríš k tým, ktoré po­tre­bujú po­čuť zo­pár po­vzbu­di­vých slov, aby ich na­kopli a po­su­nuli mys­le­nie po­zi­tív­nej­ším sme­rom. Možno si na­opak tou, ktorá sa naj­rad­šej za­vrie sama v kúte a ig­no­ruje otázky oko­lia. A možno si zla­tou stred­nou ces­tou, ktorá sa zdô­verí najb­liž­šiemu člo­veku, s kto­rým sa akosi ľah­šie zná­šajú ťažké dni.

foto: pi­xa­bay.com

Nech je to ako­koľ­vek, práve vtedy, ak nejde všetko podľa plánu, spoz­náš svoju silu. Keď sa ti darí a tvoje dni sú jed­no­du­ché, nie je ťažké usmie­vať sa a byť šťastná, silná a vy­rov­naná. Ozaj­stná sila sa však pre­javí vtedy, keď sa do­ká­žeš po kaž­dom páde po­sta­viť a ísť ďa­lej. Bo­jo­vať a ne­vzdá­vať sa. Iste, po­tre­bu­ješ chvíľu na to, aby si sa s ne­ús­pe­chom vy­rov­nala. To po­tre­buje každý z nás. Ak sa po čase po­sta­víš, usme­ješ, vy­tvo­ríš si nový plán, sta­no­víš nový cieľ a bu­deš bo­jo­vať za svoju bu­dúc­nosť, vtedy o sebe mô­žeš po­ve­dať, že si sil­nou že­nou.

Tou, ktorú pre­kážky ne­po­lo­žia.

Tou, ktorú pre­kážky po­sú­vajú vpred.

Komentáre