Zmena býva ťaž­kým ži­vot­ným pro­ce­som, keď sme nú­tení pre­hod­no­tiť svoje do­te­raj­šie pri­ority, hod­noty a po­stoje, keď sa roz­hod­neme po­hnúť sa z miesta a od­tr­hnúť sa od ľudí a vecí, ktoré nás ťa­hajú na­dol, do tmy, kradnú nám ener­giu, ro­bia nás ne­šťast­ných.

foto: zi­va­me­di­ta­tion.com

Ži­jeme vo svete, kde je ťažké byť sám se­bou. Ak sa ale od­vá­žime byť sku­toční, úp­rimní a bez pre­tvárky v ce­lej na­šej kreh­kosti, vtedy spo­známe ten sladký po­cit slo­body, ktorý je na ne­za­pla­te­nie. Uve­domme si, že ľu­dia nás budú sú­diť nech už uro­bíme čo­koľ­vek. Preto sa ne­treba báť pred­sud­kov, oho­vá­ra­nia, ,,ná­le­piek“ či ne­praj­nosti. Každý sme v inom du­chov­nom (alebo ne­du­chov­nom) a men­tál­nom štá­diu a vý­voji.

Ak­cep­tujme kaž­dého ta­kého, aký je a zá­ro­veň ne­vpúš­ťajme ne­ga­tívny myš­lien­kový trus ne­ga­tív­nych ľudí do svojho ži­vota. Je to ich bor­del, ich roz­hod­nu­tie, ich cesta. Zo­berme si zo všet­kého, čo nás stretne to naj­lep­šie. Každý, kto za­túži po vlast­nom se­ba­poz­ná­vaní a se­baz­do­ko­na­ľo­vaní, do­káže byť sku­točne šťastný i keď to ne­býva jed­no­du­chá, ale ča­sto­krát tŕ­nistá cesta, ale stojí za to! Preto sa snažme ko­nať dobro, po­kiaľ to tak cí­time a ak nie, tak svo­jím sprá­va­ním ne­ub­li­žujme dru­hým, ne­súďme a ne­po­ni­žujme. Raz nám to ži­vot môže veru pekne spo­čí­tať a vrá­tiť. Zá­kon karmy je ťažké okla­mať.

Verte, či ne­verte. Vní­majme ži­vot s ot­vo­re­nou mys­ľou a srd­com, po­čú­vajme svoj vnú­torný hlas, ne­ne­chajme sa ovplyv­ňo­vať a udu­pá­vať, majme oči ot­vo­rené a žime svoj ži­vot podľa svo­jich pred­stáv skôr, než za­čne žiť on nás!

Ne­verte ľu­ďom, ktorí zmen­šujú alebo kri­ti­zujú vaše am­bí­cie. Ne­ne­chajte ich pre­sved­čiť vás, že ne­mô­žete byť šťastní, že nie ste dosť dobrí a že to, čo ro­bíte nie je správne. Každý má právo ísť vlast­nou ces­tou, ces­tou srdca a in­tu­ície.

5d20kdvfcfa-averie-woodard1

foto: thought­ca­ta­log.com

Jed­ného dňa som zrazu do­ko­nale pre­citla a zis­tila, že keď som sa pre­stala sta­rať o pred­sudky a ná­zory dru­hých ľudí, za­čala som po­ci­ťo­vať uspo­ko­jivý po­cit šťas­tia. Ten vnú­torný po­cit, ktorý vás drží pri dob­rých myš­lien­kach, aj keď vám ži­vot há­dže po­lená pod ko­lená. Pre­stala som sa báť, ob­vi­ňo­vať sa a ob­ze­rať sa späť. Dnes vi­dím prí­le­ži­tosti a silu tak­mer vo všet­kom. Vi­dím rie­še­nia, nie prob­lémy. Te­ším sa z kaž­dého dňa, ktorý mô­žem pre­žiť po svo­jom a s ľuďmi, ktorí stoja za to.

Na­šla som vnú­tornú slo­bodu a har­mó­niu, ktorú mi nik ne­môže vziať. A mys­lím si, že o tom to všetko je. Byť sám se­bou, mi­lo­vať svoj ži­vot taký, aký je a ísť si svoje! Ni­kto nemá jed­no­du­chý ži­vot, každý sa musí pa­so­vať so svo­jimi osob­nými pe­ri­pe­tiami. Prečo po­tom vládne všade toľko ne­praj­nosti a zá­visti?

Nuž, od­po­veď je taká, že je ľah­šie sa sťa­žo­vať, než sa po­zrieť re­a­lite do očí a za­čať pra­co­vať na svo­jom vlast­nom šťastí. Bys­trý člo­vek do­káže vy­ťa­žiť zo ži­vota ma­xi­mum. Múdry člo­vek sa do­káže na každú ži­votnú lek­ciu po­zrieť ako na mož­nosť uro­biť zo seba lep­šieho člo­veka. Iba hlu­pák sa bude do­ne­ko­nečna sťa­žo­vať na dru­hých, na sys­tém, na spo­loč­nosť a pri­vo­lá­vať si ka­ta­strofy do ži­vota.

Z dru­hých ľudí by sme si mali brať in­špi­rá­ciu, po­zna­nie či lek­ciu a nie im zá­vi­dieť a ško­diť. Fuj! Priala by som si, aby bol svet kraj­ším mies­tom. Preto ro­bím všetko pre to, aby bol môj ži­vot plný ra­dosti a dob­rej ener­gie. Skúste to aj vy.

cr6rjblqjyo-shannon-kelley

foto: thought­ca­ta­log.com

Nie­kde som čí­tala, že cesta ku šťas­tiu ve­die skrz vďač­nosť a ozaj, že je to pravda. Tak teda ďa­ku­jem, že som sa na­ro­dila práve do ta­kých pod­mie­nok, ktoré ma na­učili byť tým člo­ve­kom, kto­rým mi bolo sú­dené sa stať pre moje naj­vyš­šie dobro.

Tiež ďa­ku­jem za tých kom­pli­ko­va­ných ľudí, ktorí mi skrí­žili cestu a spô­so­bili v mo­jom ži­vote re­vo­lú­ciu. Ďa­ku­jem za všetky nád­herné, ča­ro­vné a ne­za­bud­nu­teľné chvíle, ako aj za ťažké a bez­ná­dejné ob­do­bia. To všetko mi uká­zalo, čo je v ži­vote na­ozaj dô­le­žité, špe­ciálne dô­le­žité pre mňa.

Ži­vot vám za­čne dá­vať zmy­sel, keď zis­títe kto ste a čo všetko do­ká­žete. Ak máte do­sta­točne silnú vôľu vy­bu­do­vať si hod­notný ži­vot, ves­mír k vám bude štedrý. Nie nejde to hneď, ale veľké veci chcú čas, tr­pez­li­vosť a tvrdú prácu. Na­po­kon ďa­ku­jem sebe, že ne­chá­vam svoju my­seľ stále po­zi­tívne na­la­denú, aj na­priek stále pri­chá­dza­jú­cim sta­ros­tiam. Vy­tvo­rila som si svoj vlastný zdroj in­špi­rá­cie, mo­ti­vá­cie, vnú­tor­nej sily a dob­rej ener­gie.

Pý­tam sa, čo je viac? Ak za­čnete bu­do­vať kva­litné zá­klady, pri­ne­sie to svoje ovo­cie. A čo vy? Skú­sili ste po­ďa­ko­vať, za to všetko, čo máte a čo ste do­siahli? Na­učme sa viac ďa­ko­vať, ako sa sťa­žo­vať.

 

Ti­tulná foto: thought­ca­ta­log.com

Komentáre