Som romantická duša a priznám si to, pretože to nie je slabosť. Chcem chlapca, ktorý mi bude chcieť dať modré z neba. Som taktiež skromná, takže mi celkom stačí čokoláda z Billy za euro pade a kvetiny odtrhnuté zo susedovej záhrady. Sú to maličkosti, ktoré sú pre mňa dôkazmi. Asi som materialista, možno idealista, pretože si predstavujem ideálny vzťah, v ktorom pre mňa plníš moje sny, ktoré mi vytvorili lacné americké filmy. A ja som si ich vzala za vzor, za prototyp romantického, pravého vzťahu, z ktorého cítiť lásku . Je to naivné . Nechcem to nazvať, že je to také také typicky ženské, pretože to vyznie urážlivo. A to, že ženy majú svoju emocionálnu stránku nie je nič urážlivé. Je to krásne a nežné, je to presne to, čo nás robí ženami. Každá to niekde v sebe má aj keď len dakde hlboko skryté. Som taká, nech už je to z akéhokoľvek dôvodu.

Otázka znie: čo s tým, keď ty si iný typ chlapca? Ten, ktorý neverí na slová a plané, romantické, materialistické gestá? Povedal si mi svoj postoj, názor a ja som ho bez odporu prijala. Neprotestovala som. Proste som sa zmierila s tým, že môj sen sa mi nesplní. Ale prečo? Prečo sa mám ja prispôsobiť ? Prečo som zase raz v láske taká hlúpa, že ustupujem toľko, že zanedbávam seba, svoje potreby, túžby, sny? Prečo ty pre mňa neznesieš modré z neba? Prečo to nespravíš aj sám proti sebe len kvôli mne, lebo ja o tom snívam, ja po tom túžim…. Pokus by mi stačil. Nemusíš sa vyjadrovať slovami, nemusíš byť zbytočne presladený a ňuňu. Buď sám sebou a rob veci s láskou. Pre mňa. Lebo som to ja.

foto: elitedaily.com