Celé to všetko ma naozaj veľmi bolí. Celý náš príbeh, z ktorého by som mohla napísať aj knihu. Kým ja toto všetko prežívam tak intenzívne, ty prechádzaš z uličky do uličky. Bolí ma, keď vidím ako sa ku mne správaš. Niekedy mi to príde naozaj nespravodlivé.
Vždy som sa ti snažila dať všetko a bola som tu stále, keď si to potreboval. Stále som ti bola ochotná venovať môj čas, pritom som ho niekedy naozaj ani nemala. Radšej som si pozmenila plány a uprednostnila teba pred všetkým. Viem, že som kedysi spravila veľa chýb, no poučila som sa a zmenila som sa. Stále som ti prejavovala lásku a prejavujem ju dodnes. Aj keď si ju vraj nezaslúžiš. Ty si mi ju však neprejavoval. Teda vlastne áno, no nie za triezveho stavu.
Niekedy mám pocit, že mi to všetko len vraciaš, no desaťnásobným spôsobom oveľa bolestivejšie. Nechápem tomu všetkému a nebaví ma už čakať. Myslím, že som čakala už dosť dlhú dobu, odpustila som ti mnoho vecí a tolerovala som ti takmer všetko. No ja stále nevidím žiadnu zmenu a je mi z toho už naozaj zle.
Nechcem takto žiť a nechcem prespať tie najkrajšie roky života čakaním na niečo, čo možno ani nikdy nepríde. Si na mňa až príliš komplikovaný. Si úplne iný, keď si vypiješ a keď si triezvy. Až tomu nechápem, ako sa vtedy dokážeš zmeniť. Všetky tie slová, ktoré mi vtedy povieš. To ako sa ku mne správaš a ako sa na mňa pozeráš mi vždy prišlo tak úprimné. No na ďalší deň ma ignoruješ, neodpisuješ mi na správy a si odmeraný. Utekáš. Akoby sa nič ani nestalo. To ma na tom mrzí najviac.
Nechcela som ťa do ničoho tlačiť, pretože chcem cítiť úprimnú lásku. Veľmi! Nechcem ťa o nič prosiť. Vieš, že jediné čo potrebujem je to, aby sme sa triezvo porozprávali o tom všetkom a ukončili to ako dvaja dospelí ľudia. Chcem ukončiť tie jednorázové noci, plné, akože lásky. Viem, mohla by som odísť hocikedy, aj bez toho stretnutia, na ktoré si veľmi dlhú dobu nevieš nájsť čas, no si pre mňa až veľmi dôležitý a takýto koniec naozaj nechcem. Vždy bojujem za svoje túžby a priania, no tu asi predsa len prehrám. Jednoducho už nevládzem. Tak veľmi si ma vyčerpal a vyšťavil si zo mňa všetko. Ručičky sa otáčajú a ja stojím na tom istom mieste roky, čakajúc na teba. Ty sa na mne zabávaš a ja to všetko beriem naozaj vážne.
Nechápem čo všetko ti pri mne dokáže prejsť a čo všetko som ešte schopná zniesť. Sám to nechápeš. Povedal si mi to, no ja som ti ani neodpovedala. Skutky hovoria za všetko. Nechápu to ani moji najbližší. Všetci ma vždy presviedčali, že mi za to trápenie nestojíš. Nikdy som ich nepočúvala.
Sľúbili sme si, že tu budeme pre seba kedykoľvek, v akejkoľvek situácii. Zvláštne, že keď som ti volala, tak si ma zrušil. Keď sa teraz spätne vrátim, tak mi je z teba zle. Úplne a doslova. Neprajem ti nič zlé, no tvoje správanie nenasvedčuje tomu môjmu ani zďaleka. Viem, že nie si zlý človek a vieš naozaj veľmi ľúbiť. No čo sa týka mňa, mne si sa ukázal v tom najtemnejšom svetle. Čo ma mrzí, pretože som si to ani nezaslúžila a vždy som ťa videla práve v tom lepšom.
Sama seba sa potom pýtam, prečo je láska tak braná na ľahkú váhu a je mi smutno z toho, ako bola tá moja zneužívaná. Nedivím sa, že sa dnes ľudia boja ľúbiť.
Toľkokrát som si povedala, že je koniec a konečne odídem, no vždy si mi dal dôvod ostať. Nedržal si ma, no ani nepúšťal. Ja musím len pochopiť, že ja v tvojom živote nezohrávam dôležitú rolu. Som pre teba len tá, ktorá ti pohladí dušu, ak ju iní pošliapu. Som pre teba len zastávka, ku ktorej sa vraciaš, a ktorú potrebuješ, ak nezastihneš inú. Chvíľku tam posedíš a odídeš. To sa pravidelne opakuje. No láska, ver mi, že tak to už nebude. Viem, asi stokrát som písala, že sa takto už neponížim, no žiaľ, kvôli tebe, som to robila opakovane a pravidelne. Zaslúžim si viac ako si ty. Naozajstnú lásku, nie tak vypočítavú a sebeckú.
Bolí ma, že si nevážiš moju prítomnosť. Že si nevieš nájsť čas ani na desať minút. Vieš, že nechcem nič, iba rozlúčiť sa. Povedala som ti to, no aj napriek tomu nechceš. Potrebuješ ma. Nie tak ako ja teba. Potrebuješ cítiť lásku, ktorú ti iní nevedia dať. Tak ako ty mne.
Je to tak nespravodlivé…
