Skrývať svoje city za hlúpe vtipy a tváriť sa, že nás nič netrápi. Hoci sa tvárime, že sme nad vecou obaja dobre vieme, že nám to prerastá cez hlavu. Všetko to dobré sme nechali ísť. Smútok zapíjame vo víne a čakáme, že v ňom nájdeme pravdu a odpovede. Odpovede, ktoré nám pomôžu nájsť riešenie na veci ktoré pre nás znamenajú tak veľmi veľa. A hoci sa milujeme, hovoríme si zbohom… Pretože len cesta, ktorú budeme zažívať oddelene, nás dovedie ku šťastiu…

Zobraziť celú galériu (1)
Zdroj: unsplash.com

Odzadu.sk
Staň sa blogerkou

No je to naozaj tak? Zvolíme si cestu životom oddelene, po boku iných ľudí dúfajúc, že jedného dňa sa šťastie usmeje aj na nás a my budeme schopní sa zamilovať do niekoho iného? Alebo sa len mýlime? A čo ak sa obaja rozhodneme všetkých sklamať, opustiť ich, dať im slobodu a skúsiť to spolu. Prinesie nám to šťastie, lásku po celý život, alebo len zlomené srdcia a preplakané noci? Je to pravdepodobne najväčšie rozhodnutie, ktoré musíme podstúpiť. Sme mladí a zamilovaní a aj cez to, že obaja máme vzťah s inými, už dlhé roky nás to ťahá k sebe. Lenže sme sa akosi zastavili na bode, v ktorom nevieme ako ísť ďalej. Či opustiť tých, ktorí nás ľúbia, s ktorými sme si predstavovali život, ktorí sú ochotní pre nás urobiť čokoľvek na svete, len preto, aby videli úsmev na našich tvárach. Alebo, prosto zlomiť srdcia ľuďom, ktorí by za nás dali aj nemožné a začať lásku s osobou, po ktorej sme túžili tak nejak celý život…

Viem, že momentálne jeden pre druhého znamenáme oveľa väčší chaos, ako kedykoľvek predtým. Taktiež viem, že nás to oboch bolí viac, ako kedykoľvek predtým, ale rozhodnutie je len a len na nás. A hoci je šanca, že to uzavrieme prímerím a budeme žiť naše životy tak, ako bolo tomu doteraz, že budeme žiť s osobami, pre ktoré sme číslo jeden, a vo vnútri budeme aj tak túžiť vzájomne po sebe. Možno sa stretneme o pár rokov neskôr, kedy budú všetky tie otázky mať jasné odpovede a budeme bez váhania pripravení ísť do vzťahu spolu. Ale teraz to nejde, lebo rozdávame len bolesť. Momentálne sebe, ale časom a rozhodnutím opustiť našich partnerov, by sme tú bolesť udelili aj im. A to si nezaslúži ani jeden z nich. Tak prosím, dajme tomu čas a stretnime sa neskôr, keď budeme obaja vedieť čo chceme a hlavne, keď už nebudeme jeden pre druhého predstavovať neopísateľný chaos.