Si v mojom srdci na mieste, kam už nikdy nikoho nepustím

Bolí to, veľmi to bolí a stále. Sľúbil som, že budem ticho. Snažím sa to dodržať, lebo sľuby sa majú plniť. Ako aj ten, keď sme si sľúbili vždy pravdu. A tá nakoniec veľmi bolela. Musím niekomu, možno len tomuto hárku povedať, že to ticho neznášam, nenávidím.

Žil som si svoj svet, s úsmevom a so snami. Dlho si chodila len tak okolo a ja som jedného dňa zbadal, že v tých očiach vidím viac. Žil som si svoj svet, s úsmevom a so snami ďalej. No ty si v tých mojich očiach zbadala tiež viac. Mal som pocit, že bleskovou rýchlosťou som získal ďalšieho najlepšieho priateľa, ktorému môžem povedať všetko. Takého som mal do vtedy jediného. Cítila si to isté a otvorili sme sa sebe, tak ako ľudia nedokážu po rokoch. Ani jeden z nás nič nehľadal a pritom sme našli. A ja som začal prežívať môj aj tvoj svet s tebou a s ešte väčším úsmevom. Z nového najlepšieho priateľa sa mi stala najlepšia milenka a z najlepšej milenky sa stal človek, na ktorého som musel v kuse myslieť a dnes viem, nebolo to pobláznenie, bola to láska, bolo to puto, ktoré som nikdy necítil v takejto sile. Zrazu som zistil, že nesnívam sám.

unsplash.com

Lenže, stretli sme sa v čase, kedy si ty mala nastúpiť na vlak, v ktorom som ja už dávno sedel. Áno, mohol som skúsiť vyskočiť z toho môjho, lenže som sa bál, hrozne som sa bál, že do tvojho vlaku by som nastúpil zničený, dokaličený. Možno dlho, možno stále, si budem vyčítať, že som to neskúsil. Som zbabelec a slaboch. Veľa vecí som Ti povedal, napísal, no aj tak to skončilo zlobou a nenávisťou – lebo úprimnosť, najmä tá zo zmäteného a zlomeného srdca bolela a viem, že som povedal a urobil veci, čo som nemal a zrejme sám nechcel. Ale stalo sa, všetko je pre niečo a preto verím, že raz sa aj ty aj ja dozvieme prečo.

Dnes, žijem svoj svet, svoj ubolený svet, bez úprimného úsmevu, bez snov, len so spomienkami a našimi tajomstvami. Mám pocit, že moje predstavenie prechádza do druhého dejstva, ktoré nie je ešte ani poriadne napísané.

unsplash.com

Naivne som si myslel, a ty asi tiež, že toho nového najlepšieho priateľa nestratíme, no stratili sme zjavne všetko, naraz a bolestivo. Tak rád by som Ťa videl, alebo aspoň vedel, že nie nenávisť je to, čo máš v srdci. Veľa mojich myšlienok patrí tej chvíli, keď si predstavujem ako spolu plačeme v objatí.

Každý deň myslím, že mi raz odpustíš, že som bol zbabelec, že môžem za to, ako sa obaja cítime. A že toto je daň za to, že ťa čaká väčšie šťastie ako so mnou. Ale zároveň ma to každý deň neskutočne ničí, že zrejme netušíš alebo neveríš tomu, čo stále cítim.

Chcem tomu veriť, aj keď to nejde teraz, že raz, za to že som bol zbabelec, mi aspoň niekto poďakuje…

Si v mojom srdci na mieste, kam už nikdy nikoho nepustím.