Neverím, že už nikdy neucítim teplo tvojho tela, že už nikdy nepocítim lásku tvojho srdca.
Netuším ako budem žiť s tým, že už nebudeš zaspávať a zobúdzať sa pri mne, rozosmievať ma a držať ma za ruku pri akejkoľvek príležitosti. Neviem či dokážem ísť na miesta, ktoré sme volali naše a neplakať tam. Či zvládnem ísť ulicou a nepremietať si v hlave všetko to, čo sme tam spolu prežili. Či všetky tie pesničky, ktoré som milovala a spieval si mi ich, budú tak krásne znieť aj teraz, či budem schopná ich vôbec počúvať bez toho, aby som cítila obrovský tlak na hrudi a bolesť v srdci.
Naozaj neviem ako mám žiť bez teba, nedostala som na to návod, ktorý očividne potrebujem. Neviem ísť ďalej, tváriť sa, že je všetko v poriadku, keď ma trýzni myseľ. Snažím sa byť pozitívna, nehovoriť o tom, usmievať sa a pôsobiť radostne pred priateľmi, aby som im nemusela vysvetľovať, čo sa stalo, prečo tak trpím, ale bohvie dokedy.
Zobraziť celú galériu (1)Jediné, čo ma upokojuje, je to, že si vravím, že všetko sa deje pre niečo. Ešte neviem, čo je to niečo, ale snáď to bude dobre. A ak to má byť to, že teba to naplní šťastím, tak budem veľmi rada. Lebo ja si neželám nič iné, ako to, aby si bol šťastný každý jeden deň.
Vzdám sa všetkého na svete pre tvoj úsmev a tvoje šťastie.
Ak ťa už nikdy nemám vidieť, už nikdy sa ťa nemám dotknúť a pobozkať ťa, na oplátku za to, že ty budeš v živote šťastný, tak idem do toho. Urobím to pre teba, urobím pre teba všetko. Presne tak, ako si to ty zvykol robiť pre mňa.
Jedného dňa, ak hnev a bolesť pominie, otvorím fotoalbum s našimi fotkami a budem spomínať na všetky tie krásne momenty, všetky tie radostne spomienky a budem ťa cítiť. Tvoju vôňu, tvoje teplo, pocítim tvoj dotyk, predstavím si tvoju tvár ako sa na mňa usmieva a budeš tu. Budem ťa cítiť rovnako, akoby si nikdy neodišiel a to iba pre to, že budeš žiť v mojom srdci, navždy.
Tak nech už sa vydám kamkoľvek, pôjdeš so mnou, v mojej mysli a v mojom srdci, lebo iba tam môžu byť ukrytí tí praví, tí ktorí sú toho hodní, tí ktorých budem milovať navždy.
