Hovorí sa, že kým nemiluješ samého seba, nemôžeš milovať ani nikoho iného. Ja hovorím, že tak, ako sa ťažko hľadá láska k niekomu inému, tak isto sa hľadá i k sebe samému.
Nejdem ti rozprávať príbeh o dievčati, ktoré odjakživa bolo presvedčené o svojich kvalitách, ktoré bolo sebaisté, vyrovnané. Keby som to robila, prakticky by som ti rozprávala príbeh o niekom, kým som nikdy nebola a koho som vlastne ani nemala možnosť spoznať.
Sebeckosť nie je pekná vlastnosť, o tom viem dobre. Avšak sebaláska? Nie je to snáď jedna z najdôležitejších vlastností, akými by mal človek disponovať?
Vieš, ani ja samú seba nemilujem úplne. Mám svoje nedostatky, občas sa necítim dobre vo vlastnom tele a bojujem sama so sebou. Je to dlhý boj, ale koniec-koncov je jedno, kto ho vyhrá, pretože na každej strane budem stáť ja, moja osobnosť, ktorá sa po boji zmieri s tým, čím bola obdarovaná. Či už sa to týka charakteru, vonkajšieho vzhľadu alebo svojich predstáv o živote a budúcnosti.
Pravdou je, že by bola chyba, keby trpím prílišnou láskou k sebe samej. Potom by sme mohli hovoriť o sebeckosti, povrchnosti, prílišnej sebakritike, ktorá ústi až k chorobnej závislosti na vlastnej dokonalosti. To, že dokonalosť neexistuje, však sebeckého človeka nezaujíma. 🙂
Pamätaj, že naozajstným základom je sebaláska a pokiaľ ti bude niekto vyčítať, že ju kladieš pred lásku k nemu alebo i k akémukoľvek inému človeku, potom je chyba v ňom, nie v tebe.
Dlho mi trvalo, než som sa naučila ovládať základy sebalásky. A viem, že toto celoživotné učenie bude trvať ešte mnoho rokov. Možno som ešte teraz na začiatku, možno som mierne pokročilá. Avšak som presvedčená o tom, že počas tejto cesty, na ktorej koniec jedného dňa narazím, stretnem niekoho, kto mi pomôže dosiahnuť cieľ a kto ma bude milovať.
Bude to človek, vďaka ktorému nezabočím do zlej uličky a nestanem sa sebeckou sviňou milujúcou IBA samú seba.
