Poslednou dobou sa v mojom živote dejú samé príjemné a pekné veci, ktoré ma nútia mať len úsmev na perách. Milujem také obdobie. Kto by aj nie, však? Keď tu ale boli negatívni ľudia, nebolo to tak.
Ako to je s tebou, drahá? Kedy si sa naposledy usmievala tak veľmi, že si mala svalovku na lícach? Kedy si si naposledy povedala, nech sa táto chvíľa neskončí? Je to dávno? Opäť sa zamysli. Len na malý okamih. Si pripravená?
Akých ľudí máš vo svojom živote? Myslím, v skutočne blízkom živote. Určite poznáš vetu: „Keď zo života zmiznú negatívni ľudia, začnú sa ti diať pozitívne veci.“ Za mňa to skutočne funguje.
Trvalo to oveľa dlhšiu dobu, kým som to pochopila a uverila tomu. No, moja drahá, prečo by človek, ktorý si neváži tvoju prítomnosť, mal mať opätovne miesto v tvojom živote?
Miesto v tvojom srdci?
Niektoré rozhodnutia bolia. Niektoré straty zanechajú veľkú ranu, neviditeľné jazvy, ktorých sa nezbavíme. Ale vieš čo? Nie je to také beznádejné, ako to na prvý pohľad vyzerá. Ver mi, viem, o čom hovorím.
Začiatok roka bol naozaj hrozný. Prišla som o nesmierne dôležitých ľudí v mojom živote. A naozaj som sa snažila. Snažila som sa ich pri sebe udržať aj za cenu, že tým trpím. Ale pochopila som. Ak niekto nechce, nemôžem ho nútiť.
A čo sa stalo? S odstupom času som dokázala voľnejšie dýchať. Začala som sa viac usmievať a nie takým umelým úsmevom. Ale čistým, nefalšovaným, úprimným úsmevom sprevádzaným radosťou a šťastím. Áno, bolelo to. Príšerne! Doteraz viem, že tých ľudí budem mať v srdci, veď boli súčasťou môjho života.
Negatívni ľudia tu boli!
No bez nich je ten svet krajší. Nezažívať strach z toho, čo sa opäť pokazí. Nerozmýšľam nad tým, či ma to bude znova bolieť. Netrápim sa tým, či zas odídu v polovici cesty ku mne. Už viac nie.
Takže, na záver. Skús sa zamyslieť, ktorí ľudia stoja za bojovanie. Ktorí ľudia sú tí, čo v tvojom živote vytvárajú úsmev a nie bolesť. Ktorí sú tí, čo sú pri tebe, aj keď si na dne. Lebo práve oni stoja za riskovanie a bojovanie.
