bench-couple-love-people

foto : pe­xels.com

Ak sa spo­me­nie slo­víčko „rande“ každý spo­zor­nie. V pod­state ide o takz­vaný prvý krok k vy­tvo­re­niu ne­ja­kého no­vého po­ten­ciál­neho vzťahu me­dzi dvomi ľuďmi. Pred­stavy o tom, ako by malo rande pre­bie­hať sú rôzne. Ob­zvlášť sa lí­šia me­dzi že­nou a mu­žom.

Za­tiaľ, čo žena túži po ro­man­tike, svieč­kach, ve­čeri v lu­xus­nej re­štau­rá­cii a než­nos­tiach, muž túži po re­ál­nych pred­sta­vách s ne­ja­kým vý­sled­kom.  Za­tiaľ, čo žena po­tre­buje čas a rôzne pre­javy lásky, muž by naj­rad­šej vy­užil prvú možnú prí­le­ži­tosť.  Ale ne­bu­dem sa tu ba­viť ako by malo pre­bie­hať rande.

Pa­mä­tám si na svoje prvé rande. Mala som 17 ro­kov – áno, viem, za­os­talá na dnešnú dobu, ale ne­po­náh­ľala som sa. Chla­pec mal 24 ro­kov, spoz­nala som ho cez veľmi dob­rého ka­ma­ráta, ktorý v mieste môjho do­mova,  z času na čas, uspo­ria­dal men­šiu párty pre svo­jich ka­mo­šov. Na­koľko sme sa po­znali dlho, za­čali sme cho­diť na tie párty aj my – na­ivné diev­čatká vo ve­ko­vom roz­me­dzí od 17 – 23 ro­kov a tre­pali sme sa me­dzi do­vo­lím si tvr­diť už chla­pov! Kde naj­starší mal okolo 35. Tam som spoz­nala aj tú moju ná­dejnú novú lásku. Evi­do­vala som toho chlapca už dl­h­šie, ale ne­za­obe­rala som sa ním, až do­kým ne­pri­šiel za mnou v je­den ve­čer. Opý­tal sa ma, či sa ne­pôj­dem prejsť.

restaurant-love-romantic-dinner

foto : pe­xels.com

V tom mo­mente som išla bez vá­ha­nia, ale s ma­li­lin­kou oba­vou. Predsa bol starší a tie te­le­vízne no­viny dá­vajú samé vraždy a zná­sil­ne­nia. Ute­šo­vala som sa, že po­chá­dza z dob­rej ro­diny. To bola na­ivita, že?

Kaž­do­pádne, do­padlo to dobre. Pre­chá­dzali sme sa po de­dine.. ja som bola vy­smiata ako lečo a to do­slova, lebo sa mi pá­čil… a te­raz? Mám 26, keď si pred­sta­vím, že by ne­jaký chla­pec po­ve­dal poďme sa prejsť po de­dine, asi si po­mys­lím, že trpí ne­ja­kou vnú­tor­nou va­dou psy­chic­kého cha­rak­teru.  No dnes som o čosi star­šia a vní­mam tieto srd­cové zá­le­ži­tosti trošku inak.

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk

Od tých 17 do zhruba 22/23 ro­kov som veľmi veľa ne­rie­šila. Šla som na rande, aby som nie­koho spoz­nala, ne­roz­mýšľa som nad rôz­nymi hlú­pos­ťami, ako to je na­prí­klad te­raz, keď som o niečo star­šia. V 17tich ma zau­jí­malo aku­rát tak ako vy­zerá, aký má úsmev a či ne­be­rie drogy. Dnes, keď som na rande, za­čnem ana­ly­zo­vať. Okey, tak je dobre ob­le­čený, vy­stu­puje cel­kom dis­tin­gvo­vane, ale čo to vy­jad­ro­va­nie?! Prečo toľko na­dáva? Hraje sa na machra? Dobre, to že sa hraje na machra pre­ži­jem, ale zas „od­tiaľ-po­tial“. Je­den taký už tu bol. Sta­čilo!

Po­chá­dza azda z ta­kej ro­diny?  Ro­dina je dô­le­žitá. Ďal­šia vec, auto má, byt nie. Má 27 ro­kov, to ako je ma­mič­kin mi­lá­čik? Alebo ne­schopný sa po­sta­rať sám o seba? Ta­kého nech­cem. Po­tre­bu­jem sta­bi­litu a is­totu. A čo jeho vzťahy? Alebo, akú má mi­nu­losť? Vy­zerá veľmi dobre, tak v čom je prob­lém? Asi ne­do­káže byť verný. Alebo chu­dá­čik, ktorý sa skla­mal.  A tú otr­hanú pe­ňa­ženku myslí vážne? Dobre, tak toto asi ne­pôjde.  A X-ďal­ších ne­zmy­sel­ných vecí, na ktoré by som v 17tke ani ne­po­mys­lela a ne­chala tomu voľný prie­beh.  No a tu je ka­meň úrazu.

Predsa do­spie­vam kaž­dým ro­kom, do­vo­lím si tvr­diť dňom. Spoz­ná­vam seba a s od­stu­pom času presne viem, čo chcem a čo je pre mňa ne­prí­stupné. Presne na týchto ne­zmy­sel­ných stret­nu­tiach, kedy som ešte nič ne­rie­šila a bola som rada, že jem pizzu/ces­to­viny atď.. po boku ne­ja­kej ná­dej­nej lásky sa mi po­da­rilo vy­fil­tro­vať všetko. Preto dnes v mo­jom veku, a to nie som sta­rena, keby som mala ísť na rande, si to do­slova 3x spo­čí­tam či idem. Moje ná­roky sa zvý­šili, pred­stavy a skú­se­nosti spes­trili a ob­zor ob­jek­tov veľmi fil­tru­jem.

Ak sa tak za­mys­lím, nie­kedy by som rad­šej mala tých 17/18 ro­kov, ale len v tejto ob­lasti, čo sa týka ran­de­nia, pre­tože to bolo oveľa jed­no­duch­šie.

Bo­hu­žiaľ, dnes už to ty­pické rande pri svieč­kach sa skoro vy­tra­tilo a randí sa aku­rát tak na dis­ko­téke, po pár po­há­ri­koch alebo cez zo­znamky. No, hoc akým spô­so­bom si na rande po­zvaná, chcem Ti po­ve­dať len jedno. Uží­vaj si rande do­kým si mladá, lebo čím bu­deš star­šia, tým ťaž­šie bude pre teba pri­jať po­zva­nie na rande a na to, aby si sa aj cí­tila uvoľ­nene, bu­deš mu­sieť spoz­nať skoro spriaz­nenú dušu.

Bude pre teba tak­mer ne­možné, aby si sa v ne­skor­šom veku cí­tila na rande tak, ako si sa cí­tila, keď si mala 18násť. Čiže do­kým si mladá, vy­chut­naj si každé jedno rande. Ešte ich za­ži­ješ mnoho, až sa Ti z toho hlava za­točí. A po­tom po ro­koch si po­vieš: „Aha! Niečo na tom pravdy bude“.


foto: thought­ca­ta­log.com

 

Komentáre