Čo odo mňa vlastne chceš? Chceš, aby som bola súčasťou tvojho života? Chceš, aby som ti bola tak blízko, ako je to len možné? Chceš, aby som odišla? Chceš, či nechceš mať so mnou niečo spoločné? Čo vlastne chceš?
Nedávaj mi zmiešané pocity. Nedávaj mi nádej a lásku ničiace slová, ako napríklad „možno, raz, neviem, asi…“. Na toto zabudni. Nie som vecou, nie som hračka, s ktorou sa budeš hrať len keď máš chuť. Ty už nie si dieťa a toto sú city, nie nejaká hra. Aspoň pre mňa teda určite nie.
Nerozumiem tomu. Som pri tebe, hladíš ma, cítim tvoje teplo na svojich rukách. Hráš sa mi s vlasmi, rozprávaš sa so mnou a zabávaš ma. Viem, že TO cítiš tiež. Hľadíš mi do očí, akoby si práve objavil stratenú Atlantídu a jej poklady. Cítim sa byť milovanou, cennou a nenahraditeľnou.
zdroj: pexels.com
Potom však všetko krásne pošliapeš. Ihneď mi vyhodíš na oči všetky moje nedostatky, začneš cúvať, začneš ničiť všetko, čo sme si budovali. Zabiješ ma a vzápätí sa ma snažíš znovu a znovu nájsť. Niečo ti však musím povedať a vysvetliť…
zdroj: unsplash.com
Takto to naozaj nefunguje. Máš strach? Obavy? To je v poriadku, ak však nevieš, čo vlastne chceš, prosím nerob mi v živote zmätok. Nespôsobuj bolesť mne, sebe aj iným. Takto len ubližuješ. Rozhodni sa. Nemôžeš totiž stáť na moste po celú dobu. Kvôli tebe sa na druhú stranu brehu nedostanú tí, ktorí tam patria, ktorí tam majú a naozaj aj chcú byť.
Nebuď zbabelec. Neprebúdzaj v žene lásku, pokiaľ ju nechceš naozaj milovať. Toto skutočný muž nerobí. Daj si veci do poriadku a buď ku mne úprimný.
….a vraj ženy sú zložité…
