Na tie noci, ktoré si ne­bu­dem pa­mä­tať…

A nie tie, ktoré si už te­raz  ne­pa­mä­tám….

A na mla­dosť, ktorá jed­ného dňa po­mi­nie…

Na pria­te­ľov…

Na naj­lep­šiu ka­ma­rátku, na naše zá­žitky, na smiech, na plač…

Na lásku…

pe­xels.com

Na ro­dinu, pre­tože je vždy tu, keď treba…

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk

Ale hlavne na ma­minu, pre­tože to ona čaká, kedy prí­dem do­mov v po­riadku, to ona kon­tro­luje kaž­dých päť mi­nút mo­bil, či som sa už oz­vala, to ona mi po­vie, kedy som veci pre­pískla, ale na­priek tomu ma stále ľúbi….

A na ta­tina, ktorý pre­ží­val z hrô­zou v očiach moje prvé po­kusy šo­fé­ro­va­nia a pre dobro nás oboch už spolu rad­šej ne­šo­fé­ru­jeme…

Na smiech oboch  mo­jich ro­di­čov,  pre­tože je to jedna mála vecí, ktoré ma do­stá­vajú do ko­lien…

pe­xels.com

Na brata, na moje pevné nervy s ním, na jeho úsmev..

Na plány…

Na sny..

Na prí­tom­nosť..

Na zdra­vie…

Komentáre