Na tie noci, ktoré si nebudem pamätať…

A nie tie, ktoré si už teraz  nepamätám….

A na mladosť, ktorá jedného dňa pominie…

Na priateľov…

Na najlepšiu kamarátku, na naše zážitky, na smiech, na plač…

Na lásku…

pexels.com

Na rodinu, pretože je vždy tu, keď treba…

Ale hlavne na maminu, pretože to ona čaká, kedy prídem domov v poriadku, to ona kontroluje každých päť minút mobil, či som sa už ozvala, to ona mi povie, kedy som veci prepískla, ale napriek tomu ma stále ľúbi….

A na tatina, ktorý prežíval z hrôzou v očiach moje prvé pokusy šoférovania a pre dobro nás oboch už spolu radšej nešoférujeme…

Na smiech oboch  mojich rodičov,  pretože je to jedna mála vecí, ktoré ma dostávajú do kolien…

pexels.com

Na brata, na moje pevné nervy s ním, na jeho úsmev..

Na plány…

Na sny..

Na prítomnosť..

Na zdravie…