Te­šila som sa na ko­niec roka a na to, ako presne o pol­noci spolu vy­pus­tíme lam­pión šťas­tia. Bola to predsa naša tra­dí­cia. Je to môj na­job­ľú­be­nejší oka­mih. Lam­pión od­lieta a ja v du­chu ďa­ku­jem za všetky spo­ločne strá­vené oka­mihy, a zá­ro­veň si že­lám, aby ďalší rok pri­nie­sol ešte kraj­šie a hl­b­šie zá­žitky. Ob­jíma ma pri­tom okolo pása a náš lam­pión akoby ve­dome ob­chá­dza oh­ňos­troje.

Pri­zná­vam, mali sme te­raz vo vzťahu ťaž­šie ob­do­bie. Kon­flikty sa vy­skytli čas­tej­šie ako zvy­čajne, ob­čas už ne­vlá­dal ani je­den z nás a obaja sme za­čali re­zig­no­vať. Možno ne­jaký psy­cho­lóg by ma vy­smial, že sme spolu na náš vek po­merne dlho, že prečo ča­kám, že to bude ako na za­čiatku. Ja som to vi­dela skôr, že stag­nu­jeme, že ne­jak sa vy­tráca is­kra a ne­ve­dela som proti tomu bo­jo­vať. Veď vzťahy mo­jich ka­ma­rá­tok vy­ze­rajú vždy tak uhla­dene a bez­prob­lé­movo. My sme si ne­raz obaja po­kla­dali otázku, čo viac máme ro­biť, aby bol ten druhý spo­kojný.

Blí­žiaci sa nový rok vo mne vzbu­dil ná­dej, že sa veci zlep­šia. Vy­rie­šia. Že si dáme pred­sav­za­tie, že náš vzťah bu­deme pre­hl­bo­vať a pra­co­vať na ňom. Po­viem pravdu, ne­jak som sa upla na ten lam­pión. Predsa už v názve má, že pri­náša šťas­tie. Takže som pred­po­kla­dala, že šťas­tie do­kvitne aj do nášho vzťahu.

A predsa len som sa toho oča­ká­va­ného dňa ko­nečne do­žila. Ešte pred pol­no­cou sme si vy­dis­ku­to­vali po­sledné veci, vy­znali si lásku a s ob­rov­skou ra­dos­ťou som po­tom za­čala hľa­dať čiernu fi­xku, aby som na lam­pión na­pí­sala svoje pria­nie.

K že­la­niu o do­ko­na­lom vzťahu som už len do­kres­lila sr­diečko a fi­xku po­dala svojmu na­stá­va­jú­cemu, ktorý svoje pria­nie na­pí­sal na druhú stranu. Bola som nad­šená.

Ako od­bila pol­noc, drahý ma po­poh­nal, že je čas. Vy­behli sme na dvor, kde mala prísť oča­ká­vaná chvíľa. Pod­sta­vec s pet­ro­le­jom sa roz­ho­rel a obaja sme ako vždy, spo­ločne chy­tili lam­pión za obruč. Pri­vrela som oči a po­ti­chu som za­šep­kala že­la­nie. Po­maly som ho púš­ťala a po­sú­vala na­hor. Ale on nie a nie vzliet­nuť.

Môj pria­teľ sa ma sna­žil upo­ko­jiť, že ho ešte mu­síme po­držať, kým sa pet­ro­lej do­sta­točne roz­horí. Až sa roz­ho­rela celá jedna strana lam­pi­ónu. Nie, ne­vy­mýš­ľam si. Keďže som si nech­cela za­pá­liť ru­káv a sa­moz­rejme ruku, mu­sela som ho pus­tiť. Ho­riace sve­tielko šťas­tia spadlo do trávy a zho­relo kom­pletne.

Pri­be­hol ku mne, pre­tože sa asi bál, že sa rozp­la­čem. Pop­ravde, spo­čiatku som na­ozaj ne­mala slov. Ne­ve­dela som, čo po­ve­dať. Oh­ňos­troje okolo nás tries­kali, len ja som sle­do­vala tle­júcu is­kierku toho, čo po ňom os­talo. Ale ne­rozp­la­kala som sa.

Sna­žil sa ma uchlá­cho­liť, že tento rok sme ku­po­vali iný typ, že tento bol ne­kva­litný. Ni­kdy som sa ne­po­va­žo­vala za po­ver­čivú, ale toto ma zne­po­ko­jilo. Ako te­raz po­môcť nášmu vzťahu, ak nám ne­do­ká­zal po­môcť sprostý lam­pión? Dlho som nad tým pre­mýš­ľala. Nie, ne­dala som si s tým po­koj, ani keď mi drahý na­ho­vá­ral, že veď kú­pime druhý a vy­nah­ra­díme si to.

To sme my ľu­dia. Mys­líme rovno na to naj­hor­šie a pri­dá­vame si tam tú ne­bez­pečnú for­mulku „Čo ak…?“ Prečo to ne­brať z dru­hej stránky? Asi ten lam­pión ne­vy­le­tel preto, lebo my už šťastní sme. A len my to môžme ob­ja­viť a prí­padne zme­niť. Ne­po­môže nám ani sto lam­pi­ó­nov, ak to ne­bu­deme chcieť vi­dieť a hlavne ne­bu­deme chcieť na tom pra­co­vať. Je to jedna možno až vtipná uda­losť, ale po­mohla mi uve­do­miť si, že spo­lie­hať sa na ne­jaké von­kaj­šie fak­tory nemá zmy­sel. To ja mu­sím chcieť. Ni­kto a nič iné mi to ne­za­ručí. Pri­tú­lila som sa k nemu, sle­do­vala oh­ňos­troj a po­šepla mu: „Pa­mä­táš, ako si mi ke­dysi vra­vel, že láska všetko pre­koná? Tak to poďme do­ká­zať.“

 

 

Komentáre