Priateľstvo, aj keď sme už každý inkde
Z-BlogJe krásne počasie. Vo vzduchu je cítiť posledné tanečné kroky leta. Užíva si posledné sólo, kým ho zbojníckym krokom nevystrieda pestrá jeseň.
Myslím na nás a na naše spoločné chvíle. Pár rokov dozadu.
Na všetky tie zážitky, ktoré som s tebou prežila. Na sľuby, ktoré sme si dávali s pocitom, že to bude trvať navždy. Bola si mi oporou, bola si človekom, ktorý každý obyčajný deň zmenil na dobrodružstvo v Narnii. Vďaka tebe som mala pocit, že môžem všetko. A zároveň si ma držala pri zemi a pomáhala nájsť ten správny smer. Verila som ti a ty mne. Prešli sme si všetkým. Detskými hrami, neskorými príchodmi domov, prvými láskami, bolestivými rozchodmi… Prvé alkoholové opojenie, spoločná dovolenka, zakázané ovocie… Dni plné smiechu, preplakané noci plné rozhovorov… Dala si mi tak veľa.
Usmievam sa, aj keď sú to iba spomienky. Som ti vďačná za všetko, aj keď sa už nevídame.
Zvykla som sa pýtať samej seba, prečo to skončilo, prečo naše priateľstvo nevydržalo. A muselo sa toho veľa stať, aby som pochopila. Naše priateľstvo nikdy neskončilo, iba sa naplnilo jeho poslanie.
Vďaka tebe som pochopila, čo je skutočná hodnota priateľstva. Že priateľstvo sa nemeria počtom fotiek v mobile, množstvom darčekov, ba ani vyznaniami na sociálnych sieťach. Neurčuje ho ani počet spoločne strávených rokov.
Priateľstvo je pocit, je to istota a láska. Priateľstvo sú dlhé rozhovory a túžba dať tomu druhému viac, ako sebe. AJ napriek tomu, že sa nevídate každý deň.
Ľudia prichádzajú, lebo v našom živote majú dôležitú úlohu. Majú nás niečo naučiť, majú nám do života niečo priniesť, ba dokonca aj z neho niečo vziať. Formujú z nás osobnosti akými sme teraz. Vypĺňajú všetky tie prázdne miesta svojou prítomnosťou. A keď splnia svoje poslanie, odídu. Odídu aby uvoľnili miesto niekomu ďalšiemu. A ty sa na nich nemôžeš hnevať. Nemôžeš ich držať a ani prosiť, aby ostali.
Radšej sa poďakuj za to, že bol, bola. Za to všetko, čo ti dali.
Pretože Boh ti nepošle osoby ktoré chceš, ale osoby, ktoré potrebuješ.