Bola som to ti­ché, bo­jaz­livé dievča, ktoré ne­ve­delo, čo chce od ži­vota. Dievča, ktoré sa stále hľa­dalo a ne­malo jasné ciele. Dievča, ktoré rado sní­valo, no o svo­jich snoch sa ni­kdy ni­komu ne­zmie­nilo.

pe­xels.com

Ob­di­vo­vala som ľudí, ktorí niečo do­ká­zali. Niečo veľké. Boli mo­jím vzo­rom a dú­fala som, že raz bu­dem ako oni. Že v ži­vote niečo do­ká­žem. Niečo. Presne tak. A vô­bec som ne­tu­šila čo. A tak som svoje malé veľké sny opäť ho­dila za hlavu a žila ten oby­čajný ži­vot, akí žijú mnohí. Ži­vot bez sní­va­nia, cie­ľov, chce­nia zme­niť svoj nudný ži­vot. Ply­nuli dni, me­siace, roky…

pe­xels.com

A po­tom si pri­šiel ty. Áno, ty, ktorý si mi ob­rá­til ži­vot na­ruby. Vďaka tebe som za­čala žiť roz­hľad­nej­ším spô­so­bom ži­vota. Zrazu som ve­dela, čo od ži­vota chcem a ur­čila si svoje ciele. Uve­do­mila som si svoju hod­notu a všetko bolo na správ­nom mieste. Už som viac ne­bola to ustrá­chané  dievča. Ty ani ne­tu­šíš ako veľmi si ovplyv­nil môj ži­vot. Vlastne ani ja sama ne­viem čím si mi ho tak zme­nil. Kaž­do­pádne Ti za to ďa­ku­jem. Ďa­ku­jem Ti za to, že som ťa mohla spoz­nať, že práve ja som mala to šťas­tie.

unsp­lash.com

A te­raz, aj keď sa naše ži­voty tro­chu roz­išli, ča­sto­krát si na teba spo­me­niem s úsme­vom. Na spo­ločne strá­vené chvíle a naše kon­ver­zá­cie. Ni­kdy na teba ne­za­bud­nem, pre­tože v mo­jom ži­vote pat­ríš me­dzi tie dô­le­žité osoby, ktoré vo mne za­ne­chali veľmi veľa. A ten po­cit mi ni­kto na svete ne­vezme.

Komentáre