Stres, napätie a každodenne ponáhľanie sa si vyberajú svoje dane. Žijeme v storočí, v ktorom sa máme veľmi dobre v porovnaní s tými predchádzajúcimi. Máme k dispozícii tú najmodernejšiu technológiu, môžeme byť radi, že na vlastnej koži nezažívame utrpenia vojny a máme svoje vlastné práva.
Ale stále viac a viac môžeme počuť o rôznych zdravotných problémoch, či už fyzického alebo psychického charakteru.
zdroj: pexels.com
Život vo všeobecnosti nie je prechádzka ružovou záhradou a ešte k tomu, keď vám vlastný mozog hádže pod nohy polená.
V súčasnosti sa čím ďalej, tým viac stretávame s pojmom úzkosť. Čoraz viac sa stáva súčasťou našich životov. Sama si vyberá, kedy sa vrhne na človeka a začne ho trápiť.
Prichádza v tú najnevhodnejšiu chvíľu. Počas prednášky v škole, v práci, počas cestovania a podobne. Vždy, keď je najmenej očakávaná.
Prichádza so sekundy na sekundu
Opísať úzkosť ako takú nie je ľahké. Každý ju prežíva inak. Zvykne aj z tých najmenších vecí spraviť komplikované. Je to nepríjemný pocit. Človek sa necíti byť sám sebou.
Môže si byť veľmi sebaistý pred skúškou, pretože vie, že sa na ňu dostatočne pripravoval, ale predsa sa v jeho hlave vynorí myšlienka typu : ,, Čo ak ju nezvládnem? Mám chuť ísť domov.“ A nasleduje nekonečný rad takýchto myšlienok. Až to všetko na človeka doľahne a najradšej by odišiel preč do postele a počkal, kým tento sužujúci pocit neprejde. Avšak to nejde. Nemôže pred ním stále utekať, takto nikdy nebude fungovať v osobnom, alebo profesionálnom živote.
zdroj: unsplash.com
Pocity, ktoré prináša úzkosť sa ťažko vysvetľujú.
Ťažko sa druhým vysvetľuje, prečo sme sa rozhodli tak ako sme sa rozhodli. Tešili sme sa na večer, von s kamarátmi, ale nakoniec sme zrušili naše plány. Pretože sme sa necítili ísť s nimi von, nie preto, že by sme neradi s nimi trávili čas, ale pretože nám zase naše myšlienky začala okupovať úzkosť. Vymyslíme si dôvod, prečo sa nám nakoniec nedá ísť von. Možno vyznie hlúpo, ale pravý dôvod by sme ťažko vysvetľovali.
Človek trpiaci úzkosťou si želá empatiu, alebo aspoň snahu o pochopenie. Nepotrebuje , aby jeho najbližší robili z neho obeť života. Potrebuje podporu.
Niekedy stačí čo i len objatie a so slovami:,, Neboj sa, bude to dobré.“
Realita je taká, že ľudia ktorí nevedia, aké je to mať za svojim chrbtom tohto stalkera majú problém pochopiť tých, ktorých neustále prenasleduje.
Úzkosť dokáže narobiť veľa neporiadku v živote človeka, skomplikovať takmer všetko. Nemalo by sa zabúdať na empatiu a pochopenie. Boj s úzkosťou je ťažký a vyčerpávajúci, ale ak sa jej naučí čeliť uľahčí si tým veľa vecí vo svojom živote.
