Zobral si mi všetko, čo som kedysi milovala a zničil si to. Alebo som to urobila ja, keď som ťa pustila do svojho sveta a ukázala som ti veci, o ktorých predtým nikto nevedel? Možno áno. A možno je to preto, pretože ja som ten človek, ktorý ťa dokázal a rozhodol sa ťa milovať bez hraníc.
Bola som tá, ktorá sa rozhodla, že ťa začlení do každého kúta môjho života. Bola som tá, ktorá si myslela, že to tak bude lepšie a lepšie.
Priznávam sa, veľmi som sa mýlila. Tvoje dobré slová boli len zámienka. Tvoje skutky z „lásky“ ako si to volal, si robil len preto, aby si dosiahol niečo, čo si chcel.
Ale je smutné, že nemôžem povedať, že ťa ešte stále po tom všetkom, čo si mi urobil, nechcem. Že nie sú dni, počas ktorých sa zobudím a nechýbaš mi. Nemôžem povedať, že som sa z nášho vzťahu dostala a na všetko zabudla.
Viem, že si preč. Viem, že je to dobré, že si preč. Ale… stále po tebe túžim.
Chcem, aby si do môjho bytu vošiel bez klopania, tak, ako si to vedel len ty. Chcem byť schopná vidieť ťa v kuchyni ako varíš večeru.
No nie, nemôžeme. Nemôžeme byť spolu. Nemôžeme sa znovu pustiť do vzťahu. No mám pocit, že sa nemôžem ani posunúť ďalej. Som uviaznutá v tom mŕtvom bode a stále nejako dúfam, že nie som jediná. Nemôže sa to stať predsa len mne.
Možno to nie je správne. Možno, že robím niečo zle, ale neviem z toho von.
Napriek tomu rada spomínam na tie chvíle, keď sme boli spolu. Kedy viem, že všetky veci boli krásne a nechcem, aby zmizli, nechcem, aby som si na ne nevedela spomenúť.
Chcem len, aby som sa posunula. Aby som sa cez teba preniesla a začala novú kapitolu môjho života.
Túžim po tebe stále, aj keď si mi ublížil, ale verím, že raz sa zobudím s pocitom, že dnes je ten deň, kedy sa všetko zmení.
Zdroj: thoughtcatalog.com
