Brunety chcú byť blondínami, chudé chcú pribrať, silnejšie zase zhodiť. Túžime po dome, aký má naša bývala spolužiačka, po kabelke, ktorú si kúpila kolegyňa, po pleti, akú má sestra, … Stále myslíme na niečo, čo majú ostatní a my nie.
Niekedy im to zo srdca prajeme a túžime dosiahnuť rovnaké výsledky, inokedy iba kruto závidíme. Čo nás vedie k tomu neustále sa porovnávať s inými a túžiť po tom, čo práve my nemáme?
Porovnávanie sa s inými máme jednoducho v krvi. A v tej slovenskej náture o čosi viac. Týka sa to najmä materialistických vecí. Ale my, ženy, často túžime aj po veciach, na ktoré až taký vplyv nemáme. Pozeráme sa do zrkadla a myslíme na to, aké super by bolo mať iné vlasy, iné pery, iné prsia. Vlastne, na každej inej žene si nájdeme niečo, čo má lepšie a čo by sme chceli tiež.
Naozaj sa nevieme mať skutočne rady? Myslíme si, že všetci žijú lepší a krajší život ako my? To určite nie. Ver, že každá z nás má svoje problémy, starosti, komplexy. No je iba na tebe, aby si si uvedomila, čo všetko máš. Pretože ani to čo máš ty, nie je pre každého samozrejmosťou. Tak, ako závidíš niekomu ty, závidí niekto aj tebe.
Je to neustály kolotoč, ktorý sa zastaví až vtedy, keď si začneš vážiť všetko, čo máš. Fyzicky, psychicky, materialisticky, akokoľvek. Ak ti niečo k šťastiu chýba, tak si za tým choď! So všetkým v živote sa dá niečo robiť. Tajne po niečom túžiť a neurobiť pre to nič nie je cesta.
