TY si ča­kal, kedy ťa oslo­vím prvá, ķeď sme sa pr­vý­krát vi­deli. ON si na mňa zhá­ňal číslo tri dni. TY si mi ako prvé po­nú­kol svoju po­steľ. ON mi najprv po­nú­kol svoje pria­teľ­stvo. ON mi ho­vorí, ako si vie pred­sta­viť, že spolu bu­deme mať raz dieťa. TY si sa bál si so mnou kú­piť aj šte­niatko. TY si pri­šiel ve­čer z fitka a zne­chu­tene si sa mňa po­ze­ral, ako si mô­žem dá­vať pa­la­cinky s nu­tel­lou o ôs­mej ve­čer. ON mi po­kojne kúpi ve­čer k filmu pap­ri­kové čipsy a colu. ON to ne­bude mať so mnou vždy jed­no­du­ché, ale na­roz­diel od TEBA mu sto­jím za to, aby moje ob­časné pre­pnuté ná­lady pre­dý­chal.

Ne­ho­vo­rím, že si na TEBA ne­spo­me­niem. To by som kla­mala samu seba. Veď ja som bola ochotná kvôli TEBE aj sushi ochut­nať alebo sko­čiť si bun­gee-jum­ping. Tak veľmi som ŤA zbož­ňo­vala. Ale zo­stať s TE­BOU by som ne­z­vládla. Ne­z­vlá­dala by som stále zas a znova pre­dý­cha­vať ten fakt, že som síce TVO­JOU voľ­bou, ale len po­kiaľ v meste nez­ba­dáš ďaľ­ších de­sať mož­ností. Už som do­spelá žen­ská, ktorá si váži samu seba a keď nie je o moje srdce po­sta­rané podľa mo­jich pred­stáv, tak je čas od­ísť.

Foto zdroj: pe­xels

Keby si sa bol len o trošku viac po­sna­žil. Lebo ja nech­cem nie­koho, kto je so mnou len preto, lebo mo­men­tálne „ne­sp­la­šil“ nič lep­šie. Ja chcem nie­koho, kto verí, že už ni­kdy žiadnu lep­šiu odo mňa ne­sp­laší. A to je ten roz­diel me­dzi TE­BOU a NÍM.

A asi je to tak lep­šie. My dvaja sme proste už viac ne­mali byť spolu. Ne­mám v Tvo­jom ži­vote už ďa­lej úlohu fra­jerky. Ale v kú­tiku srdca dú­fam, že si na mňa ešte spo­me­nieš. Na­prí­klad, keď ti Tvoja bu­dúca za­čne liezť na nervy.

O vzťah sa mu­síš sta­rať. Do­chu­co­vať ho ako to ri­zoto, ktoré s lás­kou pri­pra­vu­ješ člo­veku, na kto­rom ti zá­leží.

Je to taká iró­nia ži­vota, pri kto­rej sa aj tr­p­ko­sladko po­us­me­jem, že ako som veľmi stála o Tvoju po­zor­nosť, akú si mi dá­val na za­čiatku. Ja som kvôli Tebe ne­mohla ve­ľa­krát ani spá­vať a ty si ma mal úplne v paži. A te­raz, keď už po no­ciach s NÍM hrá­vam žo­líka pri fľaši bie­leho a sme­jeme sa do rána, tak te­raz si sa spa­mä­tal a chceš ma vraj späť. Zlatko, po­viem Ti jedno. Ja som li­mi­to­vaná edí­cia a na ni­koho ne­mie­nim ča­kať celú več­nosť, kedy sa roz­hýbe. A to platí aj pre Teba. Mal si ma. Za­vá­hal si. Za­po­chy­bo­val si. A všetci vieme, že kto za­váha, nemá…

Foto zdroj: pe­xels

Ži­vot je prí­liš krátky na to, aby som vy­je­dala na­miesto ho­ra­liek ku­ku­ričné chle­bíky, aby som si na­miesto dvoch deci bie­leho ob­jed­ná­vala v bare mi­ne­rálku a aby som pre­na­jí­mala miesto v mo­jom srdci a v mo­jej hlave nie­komu, kto nie je zrovna spo­ľah­li­vým ná­jom­ní­kom.

Komentáre