Ľudia sa pri otázke vzťahov správajú rôzne. Niektorí sú romantické duše, iní o prejavoch lásky nechcú ani počuť. Kým niekto berie vzťah ako prirodzenú súčasť postupu zbližovania sa, niekto druhý pri najmenšom náznaku vzniku vzťahu uteká.
Ako je možné, že niektorých ľudí tak desia vzťahy? Boja sa niečoho? A prečo berú dlhodobý vzťah za akési násilné spútanie? Najčastejšie za to môžu tieto 4 dôvody.
Slobodný duch
Začnime dôvodom, na ktorý sa vyhovárajú najmä mladší jedinci. Jednoducho sa ešte necítia na to, aby sa dlhodobo (nie to ešte navždy) zaviazali iba k jednej osobe. Majú chuť si ešte užívať slobodu, robiť čo sa im zachce a pocit, že by im do toho niekto „kecal“ ich momentálne skôr desí. Toto obdobie však raz prejde a ak ani potom „nedospejú“, dôvod je treba hľadať inde.
Zlá skúsenosť
Častým dôvodom strachu zo záväzku je aj osobná skúsenosť, ktorá nedopadla dobre. Sú ľudia, ktorým ak niekto zlomí srdce, už veriť jednoducho nedokážu. Radšej si budú držať od vzťahov odstup, len aby sa nezopakovala tá bolesť a sklamanie, ktoré zažili. Na to, aby ich niekto dostal do vzťahu je potrebné veľké množstvo trpezlivosti a budovanie dôvery.
Zlé vzory
Naše vnímanie vzťahov a životných hodnôt vo veľkom ovplyvňujú aj ľudia okolo nás. Ak to rodičom nevyšlo, aj ich deti si budú myslieť, že sa im vo vážnom vzťahu nebude dariť. A tak to občas ani len neskúsia. Rovnako tak, ak má človek okolo seba samých single ľudí a tiež ľudí, ktorým to nevyšlo, sám sa do tejto skupiny zaradí. Niekedy by tomu možno aj dal šancu, ale čo si o ňom pomyslia kamaráti?
Strach z budúcnosti
A nakoniec je tu samotný strach z toho, čo bude. Už nikdy nebudem spať s nikým iným? Jeden človek do konca života? Čo ak sa sklameme? Pri týchto slovách si môžeš spomenúť na Chandlera z Priateľov. Síce Monicu miloval, no kombinácia jeho minulosti so slovami ako navždy spolu ho doslova dusila. Ide však o prirodzený strach z neznámeho, ktorému niektorí podľahnú o čosi viac.
