Srdce sa pri téme lásky a vzťahov spomína v rôznych podobách. Veď práve v ňom ten krásny cit vraj sídli. Milovať celým srdcom. Mať zlomené srdce. Dať niekomu celé srdce. Tie slová dobre poznáme. Niektorí viac, iní menej. Tá prvá skupina by už asi vedela rozprávať o tom, prečo ľutuje, že to svoje niekomu už kedysi dala. A ak patríš do tej druhej, …
… tak sa poďme pozrieť na to, prečo by si si mala dať na to svoje pozor. To, že ho odovzdáš partnerovi, znamená, že si mu úplne oddaná – dokazuje to tvoju vieru v spoločnú budúcnosť, tvoju dôveru k nemu a hlboké emócie. Problém je však v tom, že ľudia spolu s ním stratia aj kúsok seba. Ten malý kúsok, ktorý by mal patriť iba im.
Možno práve preto je láska slepá. Lebo si ho z hrude vzala úplne celé a nám neostalo nič, čo by nám mohlo našepkať, že niečo nie je v poriadku. Zároveň nám chýba miesto, v ktorom by mohli byť uložené naše sny, vášeň či čokoľvek iné, čo je našou podstatou.
Je krásne, ak niekomu dáš kus seba, no neodovzdávaj sa mu celá. Nie si žiadna vec ani bábka, ktorá bude niekomu patriť. A spraví všetko tak, ako to bude chcieť. Ani vo vzťahu nesmieš zabúdať na to, kto si, čo máš rada, čo ťa baví, napĺňa, hnevá. Stoj si za svojimi názormi, drž sa svojich hodnôt, venuj sa sebe, tráv čas osamote.
Pretože ak niekto bude mať celé tvoje „ja“ vo svojich rukách, môže sa stať, že po čase už sama nebudeš tušiť, kto vlastne si. Ak sa raz rozhodne odhodiť tvoje srdce preč, môžeš sa cítiť byť stratená, zlomená a tak prázdna, že v sebe neobjavíš silu, ktorá by ťa mohla postaviť opäť na nohy. A to sa nesmie stať. Nemôžeš dovoliť niekomu, aby mal nad tebou takú moc.
Miluj, ži, raduj sa. Rob to všetko naplno, no nikdy nezabudni, že ti láska nesmie ukradnúť úplne všetko. Ona je už všetkým sama o sebe.
