Le­žím doma na gauči a na­miesto toho, aby som ro­bila niečo uži­točné a kre­a­tívne, len tak hľa­dím do stropu a pre­mýš­ľam o tom, aké iné to bolo pred pár rokmi. Doba bola cel­kom iná a všetko sa tak strašne zme­nilo.

Keď sa za­mys­líš,  po­cho­píš, že možno pred 5 rokmi si mala úplne iné sta­rosti, ako te­raz. Čo je úplne nor­málne. No, prečo sa to všetko takto ra­pídne zme­nilo? Prečo nám za­čalo zá­le­žať na hod­no­tách, ktoré ne­majú zmy­sel? Upred­nost­ňu­jeme veci pred ľuďmi a toto je dnešná doba!

Stre­tá­vam sa s ob­ráz­kami na in­ter­nete, kde sú zo­bra­zené stret­nu­tia s ka­ma­rátmi na pies­ko­visku, pri­čom dnes si stačí stiah­nuť Appku a máš to. No kto to za­prí­či­nil? Sa­moz­rejme to te­raz nej­deme skú­mať, pre­tože to nemá zmy­sel. Mu­síme sa zmie­riť s tým, že toto je ak­tu­álna doba a mu­síme sa jej pris­pô­so­biť, pre­tože bu­deme vy­čnie­vať z davu.

large (3)

we­he­ar­tit.com

Mňa by vlastne zau­jí­malo, prečo s týmto fak­to­rom od­chá­dza aj náš cha­rak­ter. Je nor­málne pris­pô­so­biť sa da­nej tech­nike, ktorá nás ob­klo­puje, ale nie je nor­málne me­niť naše zmýš­ľa­nie. Prečo nám nie­kedy zá­le­žalo na tom, aby s nami naša ka­ma­rátka išla do parku a te­raz nám na tom už ne­zá­leží, pre­tože sme ob­klo­pení so­ciál­nymi sie­ťami a po­vieme si ,,veď stačí na­pí­sať,,. Načo by som tam cho­dila. Na dru­hej strane je to po­moc a uľah­čuje nám to ži­vot, no my sme to po­cho­pili inak.

Na­okolo si vší­mam ľudí a vi­dím, že sa z nás stá­vajú po­vr­chné tvory. Sme na­toľko zau­jatí sami se­bou, až strá­came zdravý úsu­dok. Možno to čí­taš a vra­víš si, že ty taká nie si, ale ob­ja­vuje sa to v kaž­dom a pri­zná­vam, že aj vo mne. 

large (2)

we­he­ar­tit.com

Sme po­vr­chní! Chceme byť veľmi rýchlo, zdraví, šťastní a úspešní. Mys­líme si, že to pôjde bez ná­mahy, a tak vy­na­lo­žíme mi­ni­mum úsi­lia. Bežne ro­bíme to, čo chceme, bez toho, aby sme mys­leli na ná­sledky. Sta­ráme sa len o seba a za­bú­dame na dru­hých. Prečo sa z nás stalo toto? Za­čnime už ko­nečne mys­lieť aj na ľudí, nie len na ma­te­riálne veci. Veci, ktoré si ob­lie­kame vy­ze­rajú krásne, tak­tiež aj tie to­pánky s ka­bel­kou, ktoré tak per­fektne la­dia, ale kde je naša osob­nosť ?

Prečo má out­fit, to­pánky, ka­belka alebo te­le­fón roz­ho­do­vať o mo­jej osob­nosti? Prečo to za mňa ne­uro­bia moje ná­zory, po­city a myš­lienky?  Múdri ľu­dia vra­via niečo, ako ne­súď knihu podľa obalu, no aj tak to ro­bíme. Nech­cem ni­koho po­u­čo­vať, no pri tom mo­jom roz­mýš­ľaní mi mô­žeš ro­biť spo­loč­nosť.

Komentáre