Je to umenie. Také, ktoré nemá hranice. Vôbec žiadne a ak aj nejaké sú, môže ich kedykoľvek zotrieť a nanovo nakresliť. Veľa ľudí považuje čítanie za nudné a písanie za zväzujúce. Ide o to, ako sa na to pozriete. Ja to vidím ako „detskú omaľovánku“. Máte síce vyznačené obrysy, ale čo urobíte s farbami je na vás. Pri čítaní alebo písaní literatúry je vašou farbou fantázia. Každé slovo, každú vetu môžete pochopiť akokoľvek. Každý z nás to môže pochopiť inak, i keď je to to isté slovo. To je čaro literatúry.
Predstavivosť
Každý autor si musí najskôr svoj príbeh predstaviť. Je to priam neuveriteľné a obdivuhodné. Príbehy, ktoré milujeme, vznikli v niečej hlave. To čo čítame si tiež predstavujeme a vďaka svojej fantázií dotvárame, ale autor tomu dal reálne kontúry. Avšak my sme tí, ktorí postavám v mysli vdýchnu život. Niektorí si aj vo svojej fantázií dokážu príbeh predstaviť, ale nedokážu ho napísať. Sadnú si pred počítač a… nič. Je to náročná hra slov. Musí to sedieť gramaticky, musí si to uchovať umeleckú výpovednú hodnotu a musí to svojou kreativitou zaujať. Spisovatelia, novinári, blogeri,… sú obdivuhodní ľudia a ich práca je neskutočne náročná. Mnohí sa do svojich príbehov úplne vžijú. Príbeh sa pre nich stane priam realitou, neustále o ňom rozmýšľa, dokonca o ňom aj sníva. A potom sa musí odpútať a vrátiť späť do reality.
Každý príbeh je odkrytím duše
Ak niekomu ukážete svoju zbierku filmov alebo kníh, prezradíte mu o sebe naozaj veľa. Ak hrá niekto na verejnosti „drsňáčku“ a ty uvidíš jej zbierku romantických kníh, dosť to zmení tvoj názor, však? A pozrime sa na to očami autora. Podľa mňa sa v každom príbehu ukrýva časť autorovej reality. Samozrejme, je tam toho naozaj veľa vymysleného. Lenže veľa vecí v príbehu je skutočných. Autor mnohým cudzím a neznámym ľuďom, niekedy aj nevedomky, prezradí veci, ktoré o ňom nevedia ani najbližší. Prostredníctvom príbehom mu môžete vidieť až úplne do srdca. Niekedy je to vyjadrené úplne metaforicky, ale je to prejav obrovskej odvahy. Čítanie nás dokáže rozveseliť i rozplakať. Písanie môže byť akási očista. Môžete sa zo svojich problémov, radostí i strastí jednoducho vypísať. Je to preplnené emóciami. Je to niečo, kde môžete naraz zapojiť srdce i myseľ bez toho, aby sa vzájomne vylučovali. Vo svete fantázií sú totiž od seba úplne nezávislé, no prepojené.
Nájdite krásu literatúry
Tvrdí sa, že mladí postupne prestávajú čítať. Podľa mňa to nie je pravda. Veď na internete a sociálnych sieťach čítame takmer neustále. Máme autocorrect, ktorý nám pomáha s gramatikou. Vraj papierové knihy a noviny časom zaniknú a úplne ich nahradia technológie. Možno je to šetrnejšie k prírode, ale pre mňa je knihou papierová kniha. Ide o ten dotyk, vôňu, pocit. Len tak v lete ležať na pláži a čítať si knihu je pre mňa najväčší relax. Všetko má svoje pre a proti. Niektorí čítajú knihu dlho s prestávkami, iní sa do knihy tak „zažerú“, že ju prečítajú za dva dni. Je úplne jedno, či čítate z knihy alebo mobilu. Či čítate román, alebo blog. Dlho alebo krátko. Tým, že si čítate príbeh niekoho iného sa na chvíľu odpútate od toho vášho. Ani neviete ako a získate odpovede na otázky, ktoré už dlho riešite, pretože sa od všetkého odpútate. Čítajte a píšte, lebo knihy sú poklady. Môžete ich uchovávať v mysli, na papieri, v počítači, už len to, že ich vlastníte je bohatstvo.
