Je to v po­riadku diev­čatko, ak práve te­raz le­žíš na po­steli a pre­mýš­ľaš. Ak sa pri­krý­vaš de­kou, ktorá sa stala tvo­jim naj­lep­ším pria­te­ľom nad­chá­dza­jú­cich dní a s tu­pým vý­ra­zom po­ze­ráš do stropu. V tvo­jich očiach sa možno trb­liecú slzy, ktoré tú­žia po tom, spus­tiť sa pá­dom po tvo­jich lí­cach. Dole. A presne tak sa te­raz cí­tiš.

Za po­sledné dni, týždne, me­siace si už snáď mi­li­ón­krát pre­mýš­ľala nad tým, ako sa vy­spo­ria­dať so svo­jím ži­vo­tom. Máš po­cit, že všetci na­okolo vedú do­ko­nalé ži­voty. Veď predsa to tak musí byť. Ich fotky na rôz­nych so­ciál­nych sie­ťach, úsmevy, ktoré roz­dá­vajú, roz­ho­vory, keď ste spolu v ka­viarni a ty sa pred nimi ani ne­od­vá­žiš po­ve­dať, že tvoj svet sa rúca, že už sa zrú­til…

Na­miesto toho tam len se­díš, usmie­vaš sa a po mo­no­lógu o ICH do­ko­na­lom ži­vote, sťažka po­z­dvih­neš kú­tiky úst a po­vieš „Mám sa dobre, ďa­ku­jem.“ A oni po­kra­čujú. Ani ich ne­po­čú­vaš, pre­tože v tvo­jej hlave je zmä­tok a sna­žíš sa s ním vy­spo­ria­dať. Znova a znova. Sama.

Ale to je v po­riadku.
0nzdroj: na­po­le­on­four.com

Pre­mýš­ľaš nad tým, čo ro­bíš zle, ob­vi­ňu­ješ sa. Pre­mýš­ľaš nad všet­kými chy­bami, ktoré si kedy uro­bila, slo­vami, ktoré si vy­slo­vila, nad činmi, ktoré mohli do­pad­núť inak.

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk

Bo­jíš sa. Bo­jíš sa, pre­tože si mys­líš, že nie si dosť dobrá. Bo­jíš sa, keď vi­díš všetky svoje ka­ma­rátky so svo­jimi vlast­nými ro­di­nami, mi­lo­vané. Bo­jíš sa, čo o tebe ho­vo­ria os­tatní, bo­jíš sa, keď vi­díš koľko ľudí ťa opus­tilo, koľko ľudí v teba ve­rilo, bo­jíš sa, že si zly­hala a že zly­há­vaš znova… Ja to chá­pem.

A niečo ti po­viem. Si až prí­liš dobrá pre tento svet. Spadla si? Tak sa znova po­stav! Ty sa so svo­jím ži­vo­tom jed­ného dňa vy­spo­ria­daš, pri­sa­hám.nzdroj: na­po­le­on­four.com

Takže, ak chceš vy­pla­kať všetky slzy do van­kúša práve te­raz, tak plač. Ak sa chceš vy­kri­čať ce­lému svetu tak, ako to ro­bia v tráp­nym ame­ric­kých fil­moch, tak sa na ten ko­pec nad mes­tom vy­ber. A krič. Z pl­ného hrdla krič.

V ži­vote predsa mu­sia byť ne­jaké pády. Nieje to len pre­chádzka raj­skou záh­ra­dou. Ak cí­tiš, že tvoj ži­vot je je­den veľký ne­po­ria­dok, je to v po­riadku. Každý to tak ob­čas cí­time. Ak sa cí­tiš byť stra­tená alebo sama, je to v po­riadku zlatko. Viem, že jed­ného dňa všetci náj­deme svoju cestu. Ak cí­tiš, že nie si tou oso­bou, kto­rou máš byť, je to v po­riadku. Aj ja to tak cí­tim. Choď, nájdi sa. Za­čni ro­biť veci, ktoré máš rada. Krok po krô­čiku sa snaž stať tou, kto­rou chceš byť. Za­čni sa mi­lo­vať, za­čni trá­viť čas sama so se­bou a buď šťastná.

Je to v po­riadku zlatko, ak si mys­líš, že si všet­kých stra­tila a zly­hala. Všetci sme raz zly­hali. A zly­háme znova. Každý sme stra­tili nie­koho, koho sme mi­lo­vali. No jed­ného dňa, po všet­kých tých sl­zách, chy­bách a pá­doch to uvi­díš. Uvi­díš, že ľu­dia, ktorí ťa na­ozaj mi­lujú ni­kdy ne­stra­tili svoju vieru v teba.

Takže v tomto bode ťa pro­sím, hlavne sa ne­vzdá­vaj. Ni­kdy to ne­vzdaj. Ja viem, že dnešná doba je ska­zená, že ľu­dom pre­stáva zá­le­žať na dru­hých, že city sa vy­trá­cajú a slovo láska mizne so slov­ní­kov. Že väč­šinu bi­tiek, ktoré sa dejú v na­šej hlave mu­síme vy­hrať sami nad se­bou aj na­priek tomu, aké veľké a de­sivé boje to môžu byť.napolzdroj: na­po­le­on­four.com

Tvojmu srdcu je možno ťažko a tvoja my­seľ sa stráca vo všet­kých tých myš­lien­kach, ktoré v nej blú­dia, ale ty mu­síš ísť ďa­lej. Mu­síš aj na­priek tomu, že si vy­stra­šená. Som hrdá na to, že si na­šla silu pre­čí­tať si tento člá­nok, pre­tože to zna­mená, že máš silu niečo zme­niť. Pa­mä­taj si: Ty nie si chyba, nie si zly­ha­nie. Si len na svo­jej vlast­nej ceste a jed­ného dňa, keď na seba bu­deš hrdá, vtedy to do seba za­čne všetko za­pa­dať.

Možno, že to ne­bude dnes ani zaj­tra. Ale na­ko­niec, jed­ného dňa, bude aj tak všetko v po­riadku.

Komentáre