Občas mám chvíle, kedy si myslím, že rozchod je za mnou a môžem byť s mojim bývalým aspoň kamoška. Pochytí ma neskutočná túžba napísať mu. Snažím sa, vymýšľam správu, chcem ho zaujať, chcem sa dozvedieť niečo nové… Nie. Vždy to zastavím.
Verím, že takýto pocit zažívaš občas aj ty. Môže to byť pre teba rovnako ťažké ako aj pre mňa. Ale vlastne čo čakám? Že sedí doma a čaká na správu odo mňa?
Pravdepodobne nie. A pravdepodobne mu už ani nechýbam, teda, aspoň nie tak veľmi ako mne chýba on.
Je v poriadku ak ti chýba niekto, s kým si tvorila dlhé obdobie pár. Je v poriadku ak si na neho občas spomenieš. Pri chvíľach ako sú narodeniny, ktoré ste oslavovali spoločne. Pri Vianociach, pretože máš od neho veľa darčekov. Pri dovolenke, pretože ste na ne chodili vždy spolu.
Je to v poriadku, pretože to nikdy ani nevymažeš. Vždy tu budú spomienky a budú tvoriť tvoju minulosť.
Ale nezabudni, že nesmieš v týchto spomienkach uviaznuť. Nesmieš sa do nich ponoriť, nesmieš do nich spadnúť tak hlboko, že zrazu pre teba nebude existovať nič iné. Že zrazu nebudeš vedieť premýšľať o ničom inom, iba o ňom.
Nestrať svoje ja len preto, že chceš niekoho získať späť. Nestrať svoje ja len preto, pretože si zvedavá ako sa má.
Chce to čas, aby si sa zamerala sama na seba. Je to cesta, ktorá bude dlhá. Zameraj sa na to, čo máš a čo ti ponúka život. Zapoj sa do aktivít, viac sa hýb, vzdelávaj sa, obnov svoje staré kontakty s kamarátmi… Len prosím, nenechaj svoju myseľ, aby myslela neustále na niekoho, kto tvoril tvoju peknú minulosť.
Lebo raz príde niekto, kto bude tvoriť tvoju peknú budúcnosť. No bude možné, že si ho nevšimneš, pretože tvoja pozornosť bude zameraná na niečo iné.
Nepíš svojmu bývalému, zbytočne by ťa to rozrušilo a držalo v minulosti.
