Ty.
Tak jednoduché slovo, ale tak veľa sa za ním skrýva.
Veľa smiechu s tebou. Veľa krásne prežitých momentov s tebou.
Veľa plaču. Veľa plaču po tom, čo si odišiel. Bez jediného slova.
A teraz? Až sa tomu smejem. Znovu. Zastavil si sa len, aby si mi povedal, ako moc ti chýbam. Prestaň ma však prosiť o ďalšiu šancu. To. Sa. Nikdy. Nestane.
Pretože áno, niekedy uverím tomu, že to môže byť krásne tak, ako predtým. No spomeniem si aj na to, ako si ma ponižoval, ako si ma nechal, nech sa pred tebou úplne znemožním.
Absolútne som ťa milovala. Milovala som ťa na 100%. A možno to bolo až tak hlboko, že nikdy nezabudnem. Nezabudnem na teba a jedna časť teba bude mať stále moje srdce. Ale to je všetko.
Nevzdám sa seba a svojho srdca len pre jednu časť teba. Nechala som ťa ísť. Pustila som ťa, pustila sa ťa a nikdy viac ťa už nechcem chytiť.
Ak si myslíš si že to môžeš zmeniť, si na omyle. Nedokážeš to napraviť ani opraviť.
Všetko čo chcem urobiť, je vytvoriť si väčšiu vzdialenosť medzi mnou a tvojou kapitolou môjho života. Nechcem, aby si sa dokázal vrátiť späť. Pretože všetko, čo mi ťa pripomína, je akési teraz viac sebecké a bezvýznamné.
Takže prosím, prestaň sa teraz pokúšať získať si moje srdce späť. Pretože úprimne? Je mi to jedno.
Je mi jedno, ak mi budeš naďalej hovoriť o tom, ako ti chýbam a o tom, ako veľmi ma miluješ. A kde si bol vtedy, keď si ti to hovorila ja? Ako si len mohol? Nie, ty určite nie si skutočný muž.
Žiješ v minulosti. Tak, ako som donedávna žila ja. Žila som v predstave, že ak ešte raz prídeš, bude všetko dobré. No teraz, keď sa to deje, je to akési iné ako v mojich predstavách.
Nechcem ťa. Nechcem ťa znova milovať. A teraz je všetko dobré.
Prestaň sa snažiť, znova ma stiahnuť do minulosti.
Žijem v prítomnosti. A takto to má byť.
Inšpirované: thoughtcatalog.com
