Tentokrát chcem písať o tebe. O chlapcovi, ktorý mi ukázal, čo znamená ľúbiť, čo znamená cítiť ten silný cit na vlastnej koži, prebúdzať sa s myšlienkou iba na jednu jedinú osobu a s ňou rovnako večer aj zaspávať.
O chlapcovi, ktorý mi tak veľa dal, no zároveň mi tak veľa zobral. A v neposlednom rade, o chlapcovi, ktorý aj keď bol po mojom boku krátko, prebudil toho vo mne veľa. Verím v osud a karmu rovnako ako aj v to, že to čo sa má stať, sa stane. A tak ak sa tak bude mať stať, tento článok sa dostane aj k tebe. Preto sa ti tu chcem prihovoriť.
Chcem ti povedať, že sa nehnevám. Aj keď viem, že ti je s najväčšou pravdepodobnosťou jedno čo si myslím, no najmä to, čo cítim. Aj tak chcem, aby si to vedel. Nehnevám sa a ani som sa nikdy kvôli tebe nehnevala, pretože aj keď sa v mojej duši vyskytol náznak hnevu, takmer okamžite ho prekrylo sklamanie a smútok. Tak to bolo vtedy a tak je to aj teraz. Chcem, aby si vedel aj to, že si uvedomujem zásadnú chybu, ktorú som urobila. A síce, že som ti hneď všetko dovolila a tak rýchlo ti začala veriť. Chcela som vedieť, čo znamená ľúbiť.
Takýto koniec som si nezaslúžila.
Dennodenne nad tým premýšľam. Som si plne vedomá toho, že už na tom nič nezmením, ani že tým nič nedosiahnem, to ani nechcem … no jednoducho tomu neviem zabrániť. Môžem robiť čo len chcem, akokoľvek sa snažiť. No neviem zabudnúť. Vieš, lenže stále sa mi akoby vôbec nechce veriť, že si to iba hral. Že si to po celý ten čas nebol ty. No a aj keby si to bol ty, ako je možné že si sa v priebehu pár dní dokázal úplne zmeniť?!
Všetko bolo dokonalé a nemalo to ani len najmenšiu chybu, hocikde si ma zobral a hocičo sme robili, bolo mi perfektne. Vlastne, úplne všetko bolo a fungovalo perfektne. Tak, kde sa stala tá zásadná chyba?!
Čo sa udialo, že si všetko to, čo si so mnou zažil a čo si mi hovoril a sľuboval, čo si so mnou plánoval len tak zavrhol, vymazal?! Čo v tebe zapríčinilo ten veľký zlom, tú zmenu?! Môj názor je ten, že to bola ona.
Áno ona, presne tá, ktorej meno si ani len nechcel počuť, keď som ho zopárkrát spomenula medzi rečou. Presne tá, ktorej si inak ako ku*va nepovedal. Tá, ktorá podľa tvojich slov pre teba „už neznamenala nič.“ Viem, že láske sa nedá rozkázať. Keď ti vtedy minulosť zaklopala na dvere a ty si sa rozhodol ju vpustiť dnu, je to v poriadku. Ak si prišiel na to, že k nej stále niečo cítiš a je to silnejšie ako to, čo si cítil ku mne, tiež je to v poriadku. No to, čo určite v poriadku nie je, je to, ako si sa zachoval ku mne. Ukázal si mi, čo znamená ľúbiť, a potom …
Odhodil si ma
Ako zašpinenú, použitú handru, ktorú nahradila stará, ktorá bola odložená vzadu v skrini. Zabudnutá, no znovu nájdená pri upratovaní. Rovnako to bolo aj s ňou, stačilo pár správ a zrazu si bol opäť naspäť v minulosti. Bez ohľadu na to, že si bol vtedy už v prítomnosti a sľuboval si presne to isté, ale tentokrát už inému dievčaťu. A to mne. V zlomku sekundy si bol presne tam, kde si bol pred rokom.
Opäť si začal žiť svoj starý život, domnievajúc sa, že bude ako predtým. Vieš pre teba možno áno, no pre mňa už nikdy nič nebude ako predtým. To, že sa ti ozývala a písala ti, aj keď vedela, že máš už mňa, to je jedna vec. No druhá vec je to, že si ju nechal, aby v tom pokračovala a aby získala to čo chcela. Teba. Neviem, koľko si to ťahal s ňou aj keď si bol už so mnou, a radšej to vlastne ani vedieť nechcem. Často mi ale dáva najavo, že „vyhrala.“
Lenže, ktoré dievča môže považovať za víťazstvo to, že získalo po svojom boku chlapca, ktorý nevie niekomu do očí povedať, to čo si myslí, čo cíti, no najmä pravdu?! Veď pre koho by bolo ľahké povedať človeku, že bol nahradený niekým iným?! Viem len, že pre skutočného chlapa, by to problém nebol, pretože by si stál za svojim a tak by to bol schopný aj povedať.
Niečo pre teba, moja milá
Aj tak som vyhrala práve ja, pretože si ma neobrala o chalana, ktorý chalanom v podstate ani nie je, ale o chlapčeka, ktorý podskočí tak, ako mu bývalá zapíska. A za to by som sa ti ja, vlastne mala veľmi pekne poďakovať. Keď ťa robí šťastnou to, že niekomu ubližuješ, tak ti poviem, že to nie je dvakrát najlepšia vlastnosť.
Pretože keby som chcela, mohla som sa správať k tebe rovnako ako sa správaš teraz ty ku mne, keď som bola na tvojej pozícii, no neurobila som to. Neurobila som to preto, pretože si myslím že láska nie je niečo, s čím by si sa mala vysmievať, provokovať a chvastať. Je to niečo súkromné, intímne, jemné, no zároveň silné a často aj trvácne. Keď sa k tomu stavia správne.
Tak ťa na záver už len prosím, nepoužívaj lásku ako zbraň, ale ako štít, pretože práve preto existuje. Má nás chrániť a podporovať, nie vzbudzovať v nás nenávisť, smútok či hnev okolia. A tebe, ,,chlapček“, na záver neprajem nič iné, ako to, aby si bol šťastný. Aj keď si mi ublížil viac ako ktokoľvek iný a dostal ma na úplné dno, na druhej strane som s tebou zažila jedny z tých najkrajších chvíľ v živote. A už len z toho dôvodu ti prajem, aby si sa mal dobre a aby si si aspoň občas na mňa spomenul. Hoc aj na stanici, keď budeš utekať na vlak, že sme raz naň utekali spolu. Ako sme ho nestihli, aj keď sme kvôli nemu prebehli celé námestie.
Alebo aj keď budeš prechádzať okolo garáže, pri ktorej sme sa vždy lúčili. Pevne verím, že sa jedného dňa moje srdce vylieči a nebudeš v ňom zapĺňať tak veľa priestoru. Že si síce spomeniem, no už len občas a s úsmevom. Viem, že to určite raz príde a ja budem opäť šťastná tak ako s tebou, no tento krát už s niekým iným a NAVŽDY. Že zistím, čo znamená ľúbiť, no teraz už inak.
Aby sa tak ale mohlo stať, ti najprv musím povedať ZBOHOM! 🙂
