Hahaha. Hovoríš si, aká si bola naivná, však? Dala si všetku svoju lásku a pozornosť niekomu, kto si ju vlastne ani nezaslúžil. Už si sa vedľa neho videla pred oltárom a hneď na to vo veľkom dome na predmestí, kde budete žiť šťastne až … až kým neprišla realita, a tvoju predstavu pochovala.
Nemusíš sa báť, nie si jediná. Každá žena vo svojom živote mala (alebo ešte len bude mať) chlapa, pri ktorom si naozaj verila. Verila sladko s klapkami na očiach, že on je pán Božský, a že ten vzťah bude naveky. Veď, čo by sa už len na tom mohlo pokaziť? Nuž, vo chvíľach najväčšieho šťastia nebudeš nikdy myslieť na to, že by to mohlo byť inak.
Ale aj o tom sú vzťahy. Omotajú si nás okolo prsta a my naozaj túžime udržať si to šťastie. Nechceme ani len pripustiť fakt, že by to všetko pominulo. Prečo by sa malo skončiť niečo, čo je dokonalé?
Ono, ide práve o to, že nič nie je dokonalé. Všetko je to len o tom, ako sa na to dívaš a čo v danej chvíli prežívaš. Lenže pocity plynú rovnako ako dni. Menia sa tak, ako ľudia. Ako ich hodnoty, sny, ciele. A na tom nie je nič zlé. Nie zlatko, nebola si hlúpa, keď si si myslela, že to bude navždy. Bola si len zamilovaná. V tej chvíli si to tak cítila – a neznamená to, že si sa mýlila. Bola to skutočnosť. Bola to etapa tvojho života.
Svoje city nemôžeš popierať. Aj keď to všetko ostalo v minulosti, navždy budú tvojou súčasťou. A vôbec, je niečo zlé na tom, že si milovala? Veď je to ten najkrajší pocit na svete! No dobre, keď sa z neho vykľul debil, je povolené chytať sa za hlavu. Ale vieš čo? I vďaka nemu budeš ešte viac milovať toho, s ktorým sa slovo navždy stane realitou.
